Bolo to veľmi dlhé teplé obdobie v antike, čo umožnilo rozkvet Rímskej ríše a jej veľký blahobyt

Dni sa opäť predlžujú, slnko opäť vychádza vyššie na oblohu. Preto starí Rimania slávili v tomto ročnom období sviatok „Soli Invictus“, sviatok „nepremožiteľného slnka“. Po temnote nasleduje svetlo, večný kolobeh a dôvod na oslavu pre starých Rimanov.

A najmä v Rímskej ríši to bol veľký rituálny i religiózny sviatok, pretože teplé obdobie spôsobené mimoriadne horúcim slnkom viedlo k veľkému blahobytu a prenikavému rozkvetu Rimanov. Kultúra a veda v Európe a predovšetkým v Rímskej ríši zažili v nasledujúcom chladnom období pokles.

A napokon prišlo v chladnej epoche aj k rozpadu starého Ríma.

Tieto súvislosti boli donedávna súčasnej vede neznáme.

 Odborný článok od Margaritelliho a kol. s názvom „Pretrvávajúce teplé povrchové vody Stredozemného mora počas rímskeho obdobia“, uverejnený v časopise Scientific Reports, sa zaoberá klímou počas vzostupu a pádu Rímskej ríše a mimo nej. Tím expertov vypracoval 5000 ročnú rekonštrukciu teplôt.

Tím vedcov zrekonštruoval povrchové teploty mora (SST) analýzou sedimentového jadra zo Sicílskeho prielivu. Tento nový teplotný rekord bol tiež porovnaný s rekonštrukciou teploty severnej pologule a ďalšími územiami z oblasti Stredozemného mora. Výskumný tím zistil „trvalý regionálny výskyt výraznej teplej fázy počas rímskeho obdobia“ na veľkej časti severnej pologule.

O 2°C teplejšie ako priemer

Autori tvrdia, že tieto rekonštrukcie konzistentne ukazujú, že starorímske obdobie bolo najteplejším obdobím za posledných 2 000 rokov a o 2 °C teplejšie ako ukazujú teplotné priemery z konca minulého storočia pre oblasti Sicílie a západného Stredomoria .

Autori vychádzajú z toho, že existuje súvislosť medzi týmto rímskym klimatickým optimom a expanziou a následným úpadkom Rímskej ríše v období zníženej teploty.

Teplo = blahobyt v starom Ríme a žiadna klimatická dráma,   chlad = úpadok blahobytu a dráma rozpadu rímskej spoločnosti

Autori poznamenávajú, že výrazné otepľovanie počas rímskeho obdobia je takmer v súlade s inými teplotnými záznamami z Atlantiku, ako aj s rekonštrukciou kontinentálnych anomálií z Európy.

Rímske klimatické optimum sa vyznačovalo blahobytom a expanziou ríše, a to všetko počas teplého obdobia porovnateľného s tým dnešným.

“Najväčšia staroveká civilizácia všetkých čias”

Tím vedcov dospel k záveru, že veľmi teplé podmienky boli obzvlášť intenzívne a zodpovedali takzvanému „rímskemu klimatickému optimu“ v období od 1. do 500. roku n. L

Počas tohto teplého obdobia sa rozvinula najväčšia staroveká civilizácia všetkých čias, Rímska civilizácia.

„Predpokladáme, že tieto klimatické podmienky mohli byť dôležité pre expanziu Rímskej ríše a jej kolapsu so všeobecným vývojom chladnejších podmienok. Po rímskom období dominoval trend ochladzovania, ktorý dosiahol minimum v celom Stredomorí až koncom LIA..."

doplnili experti.