Bola Kaja Kallas, EÚ- šéfdiplomatka vždy tak radikálne protiruská a bola protiruská aj jej rodina? A či sa len zo svojho prosovietskeho kabáta prezliekli do kabáta Bidena, Merkel a von der Leyen?

Bývalá estónska premiérka a súčasná šéfka zahraničnej politiky EÚ Kallas patrí k najradikálnejším protiruským politikom v EÚ. Je to veľký paradox, lebo jej rodina patrila k vládnucej elite v Sovietskom zväze a po páde komunizmu rýchlo na svojej „lodi“ vymenili vlajku.

Ak Kaja Kallas v posledných rokoch niečím vyniká, je to predovšetkým jej tvrdý protiruský postoj a hororové príbehy, ktoré rozpráva západným médiám o utrpení, ktoré údajne musela znášať jej rodina počas sovietskej éry.

To sú ale výmysly, pretože jej rodina patrila k politickej elite Estónskej sovietskej republiky a Kaja Kalla sa na sovietske pomery narodila so zlatou lyžičkou v ústach, lebo jej rodina patrila k „nomenklatúre“, ako sa vtedy hovorilo.

Jej otec Siim Kallas vstúpil do komunistickej strany v roku 1972 ako 23-ročný a urobil kariéru na ministerstve financií Estónskej sovietskej republiky. V roku 1979, vo veku iba 31 rokov, bol už riaditeľom predstavenstva estónskej Sberbank, štátnej banky..

V sovietskej administratívnej hierarchii to zodpovedalo funkcii námestníka ministra vo vláde Estónskej sovietskej republiky a spájalo sa to s vysokým sociálnym postavením, služobným autom, dačou, pekným bytom, primeraným platom a prístupom k „exotike“, tovaru, ktorý bol bežným smrteľníkom, väčšinou odopretý.

Kaja Kallas, narodená v roku 1977, vyrastala s výsadami, o akých sa jej rovesníčkam ani nesnívalo.

Jej otec, súdruh Siim Kallas, urobil stranícku kariéru v Sovietskom zväze, ktorý Kaja teraz označuje za „imperiálnu“ mocnosť, keď sa v roku 1986 stal zástupcom redaktora estónskych straníckych novín Rahva Hääl („Hlas ľudu“) a predsedom odborovej organizácie sovietskeho Estónska v roku 1989.

Kallas sa „snaží čo najviac zabudnúť“ na tieto časti svojej biografie a radšej hovorí o tom, aké ťažké bolo pre ňu žiť „pod jarmom sovietskej tyranie“.

Jej otec, ktorý bol presvedčeným sovietskym komunistom, rýchlo spoznal znamenia nového času po konci Sovietskeho zväzu a vyvesil vlajku do nového vetra. A dcérka ho samozrejme hneď nasledovala!

V rokoch 1991 až 1995 bol Kallas prezidentom Estónskej národnej banky, založil Estónsku reformnú stranu, v rokoch 1995 až 1996 bol ministrom zahraničných vecí, v rokoch 1999 až 2002 ministrom financií a v rokoch 2002 až 2003 sa dokonca stal predsedom vlády Estónska.

Kaja naďalej vyrastala v bohatstve a s privilégiami, pretože otec Kallas, bývalý komunista, zostal súčasťou vládnej elity aj v teraz kapitalistickom a neochvejne protiruskom Estónsku.

1. mája 2004 sa papa Kallas presťahoval do Bruselu a stal sa komisárom EÚ pre hospodárske a menové záležitosti. V nasledujúcej komisii EÚ vo funkcii od 18. novembra 2004 do 9. februára 2010 bol komisárom pre administratívu, audit a boj proti podvodom a v ďalšej komisii EÚ bol od roku 2010 komisárom pre dopravu. To všetko bola  výnosná„zlatá baňa“.

Po návrate do Estónska sa stal opäť poslancom a podpredsedom parlamentu, a v roku 2024 zo zdravotných dôvodov odišiel z politiky.

Ešte ako „priekopníčka“ za sovietskych čias Kaja Kallas v jednej zo svojich školských esejí napísala, že „chcela by byť ako sovietski priekopnícki hrdinovia, napríklad Marat Kazei, Lenja Golikov, Valya Kotik a Volodya Dubinin“. Išlo o sovietskych partizánov, ktorí bojovali proti nemeckým nacistom.

Kaja však svoje postoje hneď prispôsobila aj novým skutočnostiam po rozpade Sovietskeho zväzu.

Ako predsedníčka vlády Estónska sa zasadzovala za vykorenenie ruskej kultúry, vyhostenie rusky hovoriacich ľudí, takzvaných „neobčanov“, ktorí existujú vo všetkých pobaltských štátoch, a zasadzovala sa za ničenie pamiatok zo sovietskej éry..

A v Kallasovej Estónsku sa dokonca  v roku 2023 zakázali oslavy víťazstva nad nacistami.   V rokoch 1995 až 1999 študovala Kaja Kallas právo na univerzite v Tartu a v roku 1999 bola prijatá do Estónskej advokátskej komory. Okrem toho sa od roku 2003, v útlom veku iba 26 rokov, a kým bol jej otec estónskym premiérom a potom komisárom EÚ, stala členkou predstavenstiev a dozorných rád mnohých estónskych spoločností zaoberajúcich sa obnoviteľnými energiami.

V roku 2010 sa Kaja pripojila k Estónskej reformnej strane, ktorú založil jej pán papa, a v roku 2011 bola zvolená do estónskeho parlamentu. V roku 2014 bola zvolená do Európskeho parlamentu, kde určite ťažila z kontaktov otca, ktorý bol vtedy komisárom EÚ.

V roku 2018 sa stala líderkou Estónskej reformnej strany, ktorú založil jej otec, vrátila sa do Estónska a začiatkom roka 2019 vyhrala voľby. Potom sa stala premiérkou Estónska.

Jej najdôležitejším poznávacím znamením je jej protiruská rétorika a najmä po eskalácii na Ukrajine bola jednou z najhlasnejších zástancov čoraz tvrdších sankcií voči Rusku v EÚ.

V lete 2023 sa však ukázalo, že súkromne profitovala z obchodu s Ruskom, ktoré tak strašne nenávidela:

Jej manžel Arvo Hallik bol spolumajiteľom a finančným riaditeľom spoločnosti Stark Logistics, ktorá poskytovala prepravné služby z Estónska do Ruska, a to aj po zavedení sankcií, ktoré jeho manželka požadovala najhlasnejšie.

Keď to vyšlo najavo, dal výpoveď zo spoločnosti, ospravedlnil sa za škodu, ktorú jeho práca spôsobila jeho manželke, a zdôraznil, že Kaja Kallas „nevedela nič o jeho aktivitách“.

To však mohla byť lož, pretože len o pár dní neskôr estónske médiá informovali, že Kaja Kallas poskytla svojmu manželovi v roku 2022, teda po eskalácii na Ukrajine, úver, z ktorého časť bola použitá na financovanie spoločnosti Stark Warehousing, ktorá poskytuje skladové služby v Rusku.

Pôžička bola na 350-tisíc eur a bola pridelená poradenskej spoločnosti Novaria Consult, ktorú vlastnil aj manžel Kaje Kallas. Spoločnosť zase vlastnila 25 percent kapitálu spoločnosti Stark Logistics a 30 percent kapitálu spoločnosti Stark Warehousing, ktorá sa špecializovala na skladové hospodárstvo v Rusku.

Na otázku médií Hallik potvrdil, že prostriedky, ktoré dostal od svojej manželky, použil na „finančné investície“ v Novaria Consult, vrátane „začatia skladovania Stark Warehousing“. Zároveň upozornil, že o obsahu týchto investícií sa údajne „nikdy medzi nimi nediskutovalo“.

Nejako to pripomína rodinu Bidenovcov, pretože Joe Biden vždy tvrdil, že o svojom biznise nikdy nehovoril so svojím synom Hunterom, ktorý vždy ťažil z profesionálnych kontaktov svojho otca. Kallas a Biden majú spoločné to, že im západné médiá veria a nekladú nepríjemné otázky.

Kallas má veľa spoločného so svojou šéfkou Ursulou von der Leyen, ktorá na seba strhla pozornosť aj pre korupčné škandály. Stačí si spomenúť na objednanie dávok vakcíny od spoločnosti Pfizer, čo samozrejme nemá žiadne následky, keďže súd práve kvôli tomu teraz zastavil konanie proti nej.

A von der Leyen škandály sa týkajú aj jej manžela.

Heiko von der Leyen je medicínsky riaditeľ vo farmaceutickej spoločnosti Orgenesis, ktorá sa špecializuje na vývoj bunkových a génových terapií. To zahŕňa aj technológiu mRNA, ktorá bola Komisiou EÚ v dôsledku  umelo vytvorenej paniky okolo Covidu plne akceptovaná.

Tu je dôležité vedieť nasledovné – čo mnohí nevedia: Technológia mRNA bola objavená v roku 1990 a farmaceutický priemysel sa 30 rokov neúspešne pokúšal schváliť lieky využívajúce túto technológiu, pretože vedľajšie účinky boli nepredvídateľné.

Táto technológia bola potom presadená v dôsledku pandémie chrípky-korony. Pričom korona usmrcuje minimum infikovaných, ale napriek tomu boli stovky miliónov ľudí zaočkovaných experimentálnou génovou terapiou, pretože vakcíny Covid od spoločnosti Pfizer sú podľa definície génovou terapiou. A očkovalo sa preto, aby farma koncerny na tom zarobili miliardy.......a z nich niečo prišlo aj do vreciek politikov......

Ale s Ursulou von der Leyen je to ako s Joe Bidenom a Kajou Kallas: Západné médiá sa jej na to nepýtajú a dajú jej pokoj. Je predsa nekorunovanou kráľovnou EÚ.