Bojí sa Merz azda preto zblížiť s Putinom a Ruskom, lebo určite dobre vie, čo sa nemeckému ministrovi Rathenauovi a tiež šéfovi Deutsche Bank, Herrenhausenovi stalo, keď sa chceli zblížiť s Moskvou? Možné to je!

V prípade ministra  Rathenaua jeho zavraždenie impériom súviselo s Rapallskou zmluvou z roku 1922.

Nemecká vláda v tom čase tvrdo pracovala na hľadaní spôsobov, ako zlepšiť svoju hospodársku výkonnosť a zahraničný obchod, aby mohla splácať vojnové reparácie po 1. svetovej vojne. Ako minister pre hospodársku obnovu po Versailles sa Walter Rathenau opakovane obracal na britskú a ďalšie spojenecké vlády so žiadosťami a návrhmi, aby poskytli nemeckej ekonomike určitý priestor na zotavenie, ale jeho žiadosti boli neustále ignorované alebo zamietané.

Nakoniec Rathenau nemal inú možnosť, ako sa obrátiť na svojho bývalého nepriateľa, Sovietov. Obe strany rýchlo našli spoločné záujmy a uzavreli zmluvu.

16. apríla 1922 Walter Rathenau (vtedajší minister zahraničných vecí) v Janove oznámil, že Nemecko a Sovietsky zväz uzavreli bilaterálnu dohodu, podľa ktorej sa Rusko vzdá svojich nárokov na reparácie voči Nemecku výmenou za súhlas Nemecka s predajom priemyselných technológií Sovietskemu zväzu.

Dohoda sa stala známou ako Rapallská zmluva. Keď Rathenau oznámil túto správu, vyvolala paniku a zdesenie medzi mocnosťami Dohody (Veľkou Britániou a Francúzskom), ktoré reagovali veľmi rýchlo:

18. apríla vydali Francúzi a Briti oficiálnu protestnú nótu, v ktorej obvinili Nemecko z rokovaní so Sovietmi „za chrbtom“ Versaillského reparačného výboru.

O niekoľko týždňov neskôr, 22. júna 1922, bol Walther Rathenau zavraždený a do roka od podpísania Rapallskej zmluvy boli všetci nemeckí delegáti, ktorí sa zúčastnili nemecko-sovietskych rokovaní, mŕtvi !!!

Nemecká zmluva s Ruskom bola zrušená a vzájomne prospešná spolupráca sa opäť skončila.

Táto história by mohla poskytnúť kontext pre zvláštne „náhody“, ktoré sa v Nemecku dejú dnes.

Rusko vie veľmi dobre, prečo nedôveruje Západu a jeho „úžasným demokratickým  hodnotám“, keď Západu by nemalo dôverovať ani samotné Nemecko, hoci k nemu patrí!

Niektorí by mohli tvrdiť, že Rapallská udalosť sa stala pred viac ako 100 rokmi a nemá nič spoločné so súčasnými udalosťami, ale až v roku 1989 došlo k ďalšej politickej atentátovej udalosti súvisiacej s nemecko-ruskými vzťahmi.

V tom čase, len tri týždne po páde Berlínskeho múru, bol generálny riaditeľ Deutsche Bank Alfred Herrhausen, ktorý bol zároveň vplyvným ekonomickým poradcom vtedajšieho kancelára Helmuta Kohla, zavraždený bombou namontovanou pri ceste, kade išlo jeho auto.

Herrhausen sa zasadzoval za zblíženie medzi Nemeckom a Ruskom, poskytoval nemecké technológie na modernizáciu ruskej ekonomiky a hľadal pôžičky, ktoré by Rusku umožnili riadený prechod na západnú ekonomiku.

Týmto konaním Herrhausen, podobne ako pred ním Rathenau, porušil fatvu impéria svetového poriadku založenú na pravidlách proti spolupráci so „zlými“ Rusmi. Pokiaľ ide o impérium, existuje podľa neho len jeden vhodný spôsob, ako sa s Ruskom vysporiadať:

Vojna, a to taká vojna, ktorá ho úplne zničí a aby si ho toto prekliate impérium – najväčší škodca ľudstva – mohlo potom do seba „vteliť“!

Súčasní nemeckí lídri preto nielen aktívne „odrádzajú“ kandidátov AfD od kandidatúry na voľby, ale ako praví veriaci impéria sú plní nepriateľstva voči Rusku.

Kancelár Friedrich „BlackRock“ Merz si myslí, že nešťastným Nemcom musí pripomínať a vtĺkať im do hlavy, koho musia nenávidieť a píše:

„Putin je vojnový zločinec. Je to možno najzávažnejší vojnový zločinec našej doby, akého vidíme vo veľkom meradle. Musíme si byť istí, ako sa vysporiadať s vojnovými zločincami: Nie je priestor na zhovievavosť.“

Toto sú drsné, bojovné a nekonečne protirusky štavé slová od toho istého Friedricha Merza, ktorý bol len pred pár mesiacmi pripravený ignorovať Medzinárodný trestný súd a pozastaviť nemecké zákony, aby srdečne privítal svojho priateľa a hlavného klienta v oblasti vývozu zbraní, Benjamina Netanjahua.