Biológovia experti to nevedia vyriešiť: Neuveiteľná, priam magická biologická záhada európskeho, samozrejme sladkovodného, úhora v Bermudskom trojuholníku. Vôbec by tam v slanom prostredí nemal existovať, a predsa tam prichádza!!!

Úhor európsky prepláva tisíce kilometrov do Bermudského trojuholníka – ale prečo to robí, nikto dodnes nevie. Je to nevysvetliteľný zázrak.

Tmavý tieň sa kĺže po vode, kľukatí sa medzi kameňmi, mizne v kalnom koryte  niektorej rieky v Európe – a jedného dňa jednoducho zmizne. Nikto nevie, kam ide. Žiadny potápač ho nikdy nevidel, žiadny výskumník ho nenatočil:

Úhor sa vydáva do oblasti, ktorá sa stala záhadou aj pre lietadlá a lode –  do legendárneho Bermudského trojuholníka. Odveké tajomstvo, ako informuje PETBOOK.

Úhor európsky žije mnoho rokov v našich riekach, rybníkoch a jazerách. Potom, jedného dňa, začína jeho posledná cesta v živote: Cez Atlantik, asi 5 000 kilometrov ďaleko, do Sargasového mora západne od Bermúd. Tam sa, ako sa výskumníci domnievajú, úhory rozmnožujú – priamo v srdci legendárneho Bermudského trojuholníka. Nikto však nikdy nevidel úhora, ako sa trí.

Jedna vec je ale istá:

Po trení dospelé úhory uhynú. Drobné, priehľadné larvy – sotva väčšie ako necht – sa v Golfskom prúde vracajú späť do Európy. Po rokoch cestovania sa na našich pobrežiach premenia späť na malé ´sklenené´ úhory, neskôr na žlté úhory – a cyklus sa začína odznova.

Prečo sa ryba žijúca v sladkej vode rozmnožuje v slanej vode Atlantiku, zostáva stále veľkou záhadou.

Úhor patrí medzi takzvané katadrómne ryby. Rastie v riekach, ale migruje do mora, aby sa rozmnožil.

Predtým, ako sa vydá na ďalekú cestu - do prostredia, kde za normálnych okolností by neprežil ani hodinu - jeho telo prejde úplnou premenou:

Jeho oči sa zväčšia ako gombíky, čo mu umožňuje vidieť v tme hlbokého mora. Jeho koža sa leskne strieborne a slúži ako kamufláž v oceáne. A celý jeho organizmus sa prispôsobí – zrazu dokáže tolerovať slanú vodu, ktorá by bola pre iné sladkovodné ryby smrteľná.

Táto premena zo žltého úhora na strieborného je biologický zázrak – a je nevyhnutná pre nebezpečnú cestu.

Už na začiatku 20. storočia mal dánsky morský biológ Johannes Schmidt podozrenie, že úhory sa rozmnožujú v Sargasovom mori. Našiel tam drobné larvy, ale nikdy nie dospelé úhory ani vajíčka.

Dodnes nie je jasné, ako úhory nachádzajú svoj cieľ s takou neomylnou presnosťou – na vzdialenosti až 10 000 kilometrov.

Jedna vec je jasná: Ich populácia dramaticky klesá. Od 80. rokov 20. storočia sa počet mladých úhorov znížil o 95 percent. Výskumníci vedia, že najnebezpečnejšia fáza pre úhory je v mori – ale práve tam je ich najťažšie pozorovať.

V roku 2022 sa vedcom ale podaril prelom:

Pomocou moderných satelitných vysielačov sa výskumníkom podarilo prvýkrát sledovať strieborné úhory od Azorských ostrovov až po Sargasové more. Vedecká senzácia!

Dvadsaťšesť samíc bolo vybavených malými vyskakovacími značkami, ktoré merali hĺbku, teplotu a polohu. Po týždňoch až mesiacoch sa zariadenia oddelili a preniesli údaje výskumníkom. Výsledky ukázali, že všetky úhory skutočne plávali smerom k svojim predpokladaným miestam rozmnožovania – do srdca Bermudského trojuholníka.

Toto po prvýkrát poskytuje priamy dôkaz, že úhor dosiahol svoj cieľ. Zistenie, ktoré konečne vrhá svetlo na stáročia starú prírodnú záhadu – a ponúka nádej na lepšiu ochranu tohto druhu.

Ale zatiaľ čo úhor naďalej nasleduje svoj starodávny inštinkt, kladie mu človek do cesty prekážky. Rieky sú prehradené, blokované plavebnými komorami, priehradami a vodnými elektrárňami. Mnohé zvieratá sa už nedostanú do mora – hynú v turbínach, lebo si nevedia nájsť cestu von.

Týmto spôsobom ľudia ohrozujú tvora, ktorého životnému cyklu stále sotva rozumieme.

Úhor európsky je teraz považovaný za kriticky ohrozeného.

A napriek tomu stále končí na tanieroch – aj keď každý rok je na jeho záhadnej ceste do Bermudského trojuholníka čoraz menší počet úhorov.