Prof. Bhakdi: Obdivoval som Nemecko i Nemcov, teraz sa Nemecka obávam a z neho odchádzam

Sucharit Bhakdi sa narodil vo Washingtone. V roku 1963 prišiel do Nemecka, kde študoval medicínu na Univerzite Bonn. Po ukončení štúdií ostal v Nemecku a nadobudol nemecké občianstvo. Stal sa

2. apríla 2020 som publikoval v HS článok o profesorovi Bhakdim: Otvorený list profesora medicíny kancelárke ohľadne masívneho obmedzenia občianskych práv 

Napísal som v ňom o.i. aj to, že profesor Bhakdi požiadal vo svojom liste kancelárku, aby mu dala odpoveď  na päť dôležitých otázok, aby potom mohol zistiť, či sú oprávnené obmedzenia práv nemeckých občanov.

Odpoveď od kancelárky nikdy nedostal.

Bhakdi sa stal jedným z najneúprosnejších oponentov korona politiky kancelárky. Neúnavne ju za to kritizoval a publikoval v tej súvislosti viacero odborných článkov. Mainstream ho preto začal difamovať a spochybňovať jeho odborné kvality, ktoré sú nesporné.

Tu stačí pripomenúť len to, že profesor Bhakdi bol viac ako 20 rokov šéfom Inštitútu pre lekársku mikrobiológiu a bol kolegami aj vysokouznávaným vedcom. Situácia sa pre neho v Nemecku postupne zhoršovala, až napokon stratil pocit bezpečnosti a istoty. Pred niekoľkými dňami k tomu povedal:

„Nikdy som si nemyslel, že raz opustím túto nádhernú krajinu navždy. Myslel som si ešte pred nejakým časom, že zomrieť chcem len v nej. Teraz ale viem – tu nechcem zomrieť a tu ani nezomriem.

Je to strašné a tak veľmi hrozné. Je to ako zlý sen, čo teraz v tejto krajine prežívame, v krajine, ktorá bola pre mňa voľakedy tou najúžasnejšou krajinou. Keď som sem pred mnohými rokmi prišiel,  tak som si rýchlo našiel dobrých priateľov, ktorí sú nimi až dodnes. A všetci mi hovoria to isté – to, čo pociťujem aj ja. Nemecko už nie je tou skvelou krajinou, ako bolo pred niekoľkými desaťročiami.“

Sucharit Bhakdi je hlboko sklamaný a cíti sa zradený Nemeckom, tým Nemeckom, pre ktoré urobil nesmierne veľa. Veľa ako vynikajúci odborník a veľa aj ako výnimočný človek, ktorý mal pre každého láskavé srdce a dobré slovo.

Odchádza naspäť ku svojím koreňom. Odchádza do krajiny jeho rodičov – do Tajska a do Nemecka, ktoré tak veľmi miloval, už nikdy viac nevkročí.

V jeho očiach (a nielen v jeho) sa Nemecko stalo krajinou, kde despotická vláda ukradla ľuďom slobodu a kde médiá z neho robili hlupáka, a to len preto, že podrobil tvrdej kritike nezmyselnú a chaotickú korona politiku kancelárky.