Azda je to už príprava na zavedenie povinnej výuky islamu na švédskych školách? A začiatok konca kresťanskej kultúry v Európe? Švédski tretiaci si v škole museli kľaknúť a zúčastniť sa islamskej modlitby na vyučovaní !!!

Nezvyčajný incident na obecnej škole v meste Höganäs na juhu Švédska vyvolal vlnu kritiky. Počas hodiny venovanej islamu dostali žiaci tretieho ročníka pokyn, aby sa zoradili do dvoch radov, vystúpili dopredu a kľakli si.

Následne mali napodobňovať pohybový rituál islamskej modlitby. Modlitba odznela v arabčine; podľa jedného z rodičov zaznelo aj slovné spojenie „Alláhu akbar“.

Škola na dotazy rodičov i médií uviedla, že cvičenie malo vzdelávací charakter: cieľom bolo, aby sa deti oboznámili s priebehom islamskej modlitby. Zámerom nebolo náboženské ovplyvňovanie. Vedenie školy zároveň priznalo, že deti neboli výslovne informované o tom, že sa na aktivite nemusia zúčastniť.

Práve tu pramení kritika. Existuje totiž jasný rozdiel medzi výkladom o náboženstve a samotným vykonávaním náboženského rituálu. Deti sa nemusia samy modliť, aby pochopili, ako sa modlia moslimovia. A vôbec, prečo by nemoslimskí žiaci mali a či dokonca museli pochopiť priebeh moslimských modlitieb?

V každom prípade je tu na mieste otázka, prečo škola potom ale nerobí to isté, ale v opačnej konšteláci: žiakov moslimov vyzvať, aby vystúpili v triede dopredu a požiadať ich, aby sledovali a napodobňovali rituál kresťanskej modlitby, ktorá by zaznievala po švédsky. Je viac ako pravdepodobné, že by to s hnevom odmietli a už vôbec nehovoriac o tom, ako by na to zareagovali ich rodičia, keby sa od nich dozvedeli, k ťomu ich nútili v škole.

Jeden z rodičov nahlásil incident švédskym školským orgánom, no prípad sa ďalej neriešil.

Mimochodom, kto sa má vo Švédsku integrovať?. Azda len nie švédske deti do islamskej kultúry!

Právnička Victoria Enkvist z Univerzity v Uppsale toto rozhodnutie kritizovala a spochybnila, či možno účasť považovať za skutočne dobrovoľnú, keď sú tretiaci vyzvaní, aby takéto cvičenie vykonali ako skupina.

Táto diskusia je obzvlášť zaujímavá v kontexte Švédska. Krajina, ktorej sociálne a kultúrne dejiny po stáročia formovalo kresťanstvo, dnes zažíva podstatne „rozmanitejšiu“ náboženskú situáciu. V dôsledku migrácie sa islam stal viditeľnejším – v mestách, vo verejnom živote a teraz zrejme aj v školských triedach.

Kritici vnímajú tento vývoj ako niečo, čo nemožno jednoducho odbiť ako prejav kultúrnej rozmanitosti.

Kľúčová otázka totiž znie: Kde sa končí rešpekt voči inému náboženstvu a kde sa začína narúšanie vlastných kultúrnych a náboženských tradícií?

V minulosti si šírenie náboženstiev na nové územia vyžadovalo vojny, dobývanie a politickú moc. Dnes prebiehajú spoločenské zmeny oveľa pokojnejším, hoci zložitým spôsobom. Migrácia, azylové zákony EÚ a rastúca prítomnosť rozmanitých náboženských tradícií môžu v priebehu niekoľkých desaťročí zmeniť spoločnosť a viesť k zániku európskej kultúry.

V akom bode sa zmena stáva prejavom kultúrnej otvorenosti – a kedy začína spoločnosť strácať zo zreteľa svoju vlastnú historickú identitu?