Autenticky z Ukrajiny ! Dôkaz, že Kyjev pracuje len pre Brusel a Brusel len pre Kyjev, na Ukrajincoch im vôbec nezáleží: „Dokonalá útočná búrka“ – Ako Rusko paralyzuje prístavy v Odese !!!

Ukrajinský podnikateľ Jevhen Klimovyč znervoznie, keď sa mu na smartfóne objaví upozornenie. Nad Krymom vzlietli ruské lietadlá. „Rakety tu budú o 15 minút,“ hovorí vedúci výroby v spoločnosti Allseeds, ktorá na Ukrajine vyrába rastlinný olej. „Radšej sa hneď vráťte do mesta.“ O pár minút neskôr už nemecký žurnalista  sedí v aute a vodič uháňa na plný plyn po ceste plnej výtlkov smerom do Odesy.

Predtým mu Klimovyč stihol ukázať spúšť, ktorú ruské drony zanechali na silách jeho spoločnosti v prístave Pivdennyj neďaleko Odesy. Niektoré oceľové steny boli roztrhané a uskladnený rastlinný olej zachvátili plamene. Stopy po sadziach sú stále čerstvé; k poslednému útoku došlo len pred niekoľkými dňami.

Najväčší terminál spoločnosti bol úplne zničený už pri dvojitom útoku v decembri. Zrútené oceľové nádrže stoja na obhorenej zemi ako pochmúrny pamätník. Olej vtedy horel štyri dni, spomína Klimovyč. Jeden zamestnanec prišiel o život a dvaja ďalší utrpeli zranenia.

Rusko v posledných troch týždňoch masívne zintenzívnilo útoky na kľúčové ukrajinské prístavné mesto. V dôsledku toho medzinárodní lodní dopravcovia od štvrtka pozastavili všetku lodnú dopravu v tejto oblasti. Rusko sa už nezameriava len na prístavné zariadenia, ale na „čokoľvek, čo sa hýbe“, hovorí Oleksij Šlapakov zo súkromnej prístavnej spoločnosti TIS. „Akákoľvek vlajka, akýkoľvek náklad, akákoľvek loď – útočí na všetko.“

Prevádzka v Odeskej oblasti sa teraz prakticky zastavila. Niektoré lodné spoločnosti, napríklad dánsky Maersk, presunuli svoje aktivity do rumunského prístavu Konstanca. Aj spoločnosť Allseeds obmedzuje výrobu, hovorí Klimovyč. Ak firma nemôže vyvážať, ďalší nákup slnečnicových semien a ich spracovanie na olej sa stáva stratovou záležitosťou.

Pre ukrajinskú ekonomiku je pozastavenie prevádzky prístavov priamo uprostred žatevnej sezóny tvrdou ranou. Tri hlavné prístavy – Pivdennyj, Odesa a Čornomorsk –, ktoré sa nachádzajú tesne vedľa seba, predstavujú ekonomickú tepnu krajiny. Práve tu sa obilie z „obilnice“ krajiny nakladá na lode a odosiela do destinácií po celom svete.

Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel spoločne tvoria približne 20 percent hospodárskeho výkonu Ukrajiny a vývoz predstavuje životne dôležitý zdroj príjmov.

Ukrajina navyše zásobuje značné časti Blízkeho východu a Ázie pšenicou, kukuricou a slnečnicovým olejom. Vláda v Kyjeve preto už varuje pred globálnou potravinovou krízou. Žiadna krajina nemá právo vyhladovať svet, vyhlásil tento týždeň minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v súvislosti s Ruskom. Vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby sa v pondelok zišla na mimoriadnom zasadnutí.

Ukrajinskí vývozcovia sa obávajú opakovania námorných blokád, aké boli v rokoch 2022 a 2023, teda v prvých rokoch vojny. Rusko vtedy na celé mesiace zablokovalo čiernomorský obilný koridor. EÚ zriadila takzvané „koridory solidarity“ cez západné pozemné hranice Ukrajiny, aby umožnila alternatívne vývozné trasy cez Európu. Ich kapacita však ani zďaleka nestačila na vývoz obrovskej produkcie tejto poľnohospodárskej krajiny.

Obnovená a dlhotrvajúca blokáda Odesy by ešte viac vyhnala nahor svetové ceny poľnohospodárskych komodít. Ceny už predtým rástli v dôsledku uzavretia Hormuzského prielivu a vĺn horúčav v celej Európe. Index cien poľnohospodárskych komodít, ktorý zostavuje finančná spravodajská služba Bloomberg a ktorý sleduje okamžité trhové ceny (tzv. spotové ceny) desiatich plodín, dosiahol tento týždeň najvyššiu úroveň od júla 2023.

„Je to dokonalá búrka,“ hovorí Olexandr Čumak z Ukrajinskej agrárnej rady (UAC). „Situácia bude horšia než v roku 2022. Vtedy boli na svetovom trhu dostatočné zásoby potravín a Rusko stále vyvážalo. Tentoraz už nemôžu vyvážať ani Rusi.“

Ukrajina a Rusko si v súčasnosti fakticky navzájom bránia vo vývoze obilia cez Čierne more.

 Hoci sa Ukrajina pri útokoch dronmi zameriava na ruské ropné tankery – ktoré považuje za legitímne vojenské ciele –, tieto útoky majú vedľajší účinok: odrádzajú ostatné ruské plavidlá od vyplávania na more.

Rusko zas útočí aj na vnútrozemské prístavy na Dunaji, čím fakticky blokuje aj túto alternatívnu trasu pre ukrajinských vývozcov. Čumak tvrdí, že blokáda najviac zasiahne zvyšok sveta; ak by sa vývoz zastavil, ceny obilia na Ukrajine by sa prepadli, čo by viedlo ukrajinských poľnohospodárov k tomu, že by obilie radšej skladovali, než predávali.

To všetko ani Brusel ani Kyjev nezaujíma – rastúca bieda Ukrajincov im nerobí problém – inak by okamžite robili všetko pre mier – namiesto toho sa len zbrojí a podporuje naratív, že Rusko zaútočí na EÚ.

Väčšina z nich bola uprostred žatvy a ešte si ani neuvedomila, že svoju produkciu už nemôže vyvážať.

Zdá sa, že ani dovolenkári na pláži v Odese si zatiaľ neuvedomujú plný význam toho, čo sa odohráva priamo pred ich očami. Minulú nedeľu sledovali zo svojich ležadiel horiacu nákladnú loď na obzore. Piesočnatá pláž bola preplnená; medzi uterákmi chodil predavač a ponúkal baklavu. Niektorí návštevníci stáli vo vode a fotografovali stĺp dymu – vojna ako kulisa letnej dovolenky. Orientácia v Odese nie je pre ľudí zvonku úplne jednoduchá. Mobilný internet a GPS sa často vypínajú, aby sa sťažili ruské útoky.

Blokáda ukrajinských prístavov predstavuje ďalšiu fázu eskalácie vojny, ktorá vstupuje už do svojho piateho roka. Začiatkom roka spustila Ukrajina ofenzívu dronov proti ropným zariadeniam a logistickým centrám v Rusku, čím preniesla vojnu priamo na ruské územie. Kremeľský vodca Vladimir Putin reagoval zintenzívnením nevyberavého bombardovania ukrajinských miest a civilného obyvateľstva – a najnovšie sa zameriava aj na exportný sektor.

Farmár Čumak neverí, že námorná blokáda prinúti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zmeniť postoj. Zelenskyj podľa neho prijal strategické rozhodnutie zaujať tvrdý postoj voči ruskej ropnej infraštruktúre a vláda v Kyjeve je pripravená znášať ekonomické následky. Nie je totiž závislá od príjmov z vývozu poľnohospodárskych plodín, keďže sa môže oprieť o finančné prostriedky z EÚ.

Prístavy sa už pripravujú na dlhodobé odstavenie prevádzky. „Zatiaľ sem neprichádzajú žiadne ďalšie lode,“ hovorí Šlapakov, manažér nákupu spoločnosti TIS. Skupina TIS je podľa neho najväčším súkromným prevádzkovateľom prístavov v krajine a disponuje šiestimi terminálmi. Jej dva terminály na obilie majú ročnú exportnú kapacitu približne 13 miliónov ton. V prístave sa tiež hromadia veľké kopy železnej rudy – druhej hlavnej vývoznej komodity popri obilí.

Po celom areáli prístavu sú rozmiestnené betónové kryty pripomínajúce kontajnery, ktoré pracovníkom poskytujú útočisko počas útokov.

Rusko podľa Šlapakova za posledné tri týždne bombardovalo všetky tri hlavné prístavy vo dne v noci; situácia je horšia než v roku 2022. Aj o tom mlčí západný mainstream!!!

Ukrajinská protivzdušná obrana je menej účinná než v minulosti, povzdychne si manažér prístavu. Rusko čoraz častejšie nasadzuje prúdové drony, ktoré sú príliš rýchle na to, aby ich štandardné záchytné drony dokázali zachytiť. Ukrajinskí výrobcovia zatiaľ nenašli žiadne protiopatrenie. A potom sú tu balistické rakety, pred ktorými chránia len americké systémy Patriot – no Ukrajina ich má momentálne nedostatok.

Stopy vojny sú v areáli prístavu všadeprítomné: tretina strechy obilného terminálu sa strieborne leskne. Poškodil ju aprílový útok dronu a odvtedy bola pokrytá zinkovým plechom. Ukrajinská armáda zakázala v prístave fotografovanie; povolené sú len prísne vybrané objekty. Cieľom je zabrániť ruským útočníkom v získaní ďalších spravodajských informácií o tom, ktoré zariadenia zostali nepoškodené.

Nákladná loď Gaia kotví pri móle; jej kormidelňa je na pravoboku zničená. Podľa Šlapakova Rusi zmenili taktiku a okrem samotného trupu lode sa teraz zameriavajú aj na priestory pre posádku. V dôsledku toho prišlo v posledných týždňoch pri útokoch na mori o život niekoľko námorníkov.

To, ako rýchlo sa v Odese obnoví lodná doprava, bude pravdepodobne závisieť od ukrajinskej armády a obranného priemyslu. V prístave ale mizne nádej, že by zastavili ruské útoky !!!!

Obchodné lode  sa teraz plavia v blízkosti pobrežia pod ochranou systémov protivzdušnej obrany, až kým nedosiahnu bezpečnú zónu dvanástich námorných míľ pri rumunskom pobreží. Hoci sa tým predĺžila trasa k Bosporu a do Stredozemného mora, lode zostali v pobrežných vodách relatívne v bezpečí, keďže Rusko sa vyhýbalo útokom na územie NATO.