Atlantický prúd sa nebezpečne rúca – prináša do Európy dramaticky chladnejšie zimy. Ukazuje sa, že jediná záchrana pre Európu je prehradenie Beringovho prielivu hrubým, dostatočne vysokým múrom

Atlantický prúd AMOC (Atlantická meridionalová prevrátená cirkulácia) je komplexný systém oceánskych prúdov. Na hladine oceánu prenáša teplé vodné masy z Mexického zálivu do severného Atlantiku. V hĺbkach prenáša studenú vodu na juh. Súčasný systém uvoľňuje veľkú časť tepla prenášaného na hladine do atmosféry, čím prispieva k relatívne miernej klíme severozápadnej Európy – v lete aj v zime.

Atlantická meridionalová prevrátená cirkulácia (AMOC)  však slabne; jej kolaps by bol katastrofálny. Záchrana je však na dosah: osemdesiat kilometrov dlhá priehrada cez Beringov prieliv. Aspoň tak to modelovali dvaja výskumníci z Utrechtu.

Bez AMOC by bol svet iným miestom. V trópoch by sa zmenili zrážkové vzorce; na východnom pobreží Severnej Ameriky by hladina morí stúpala ešte rýchlejšie, ako teraz stúpa. Nad Európou by sa však vzduch dramaticky ochladil. Kontinent by sužovali silné zimné búrky.

Atlantická meridionálna prevrátená cirkulácia by mohla oslabovať rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Ovplyvnená by bola najmä klíma v severnej Európe. Hrozí nebezpečná reťazová reakcia?

Pod vplyvom klimatických zmien však AMOC stráca svoju silu. Tento jav modelovali početné štúdie. Vyššie teploty sťažujú teplým vodným masám ponorenie sa do hlbokého oceánu. Voda z topiaceho sa ľadu a dažďová voda menia slanosť vody, čím narúšajú rovnováhu hustoty rôznych vrstiev. Výskumný tím nedávno vypočítal, že už do roku 2100 by sa AMOC mohla oslabiť zhruba o polovicu. To naznačuje, že prúd je bližšie k nebezpečnému bodu zlomu, ako sa doteraz predpokladalo.

Obrovský múr v Beringovom prielive – vodnej ceste oddeľujúcej Rusko od Aljašky a Áziu od Ameriky – by mohol ponúknuť riešenie. Aspoň k tomuto záveru dospeli Jelle Soons a Henk Dijkstra z Utrechtskej univerzity. Klimatickí výskumníci modelovali potenciálne účinky takejto priehrady, ktorá by preklenula prieliv – prieliv dlhý približne 80 kilometrov s priemernou hĺbkou 50 metrov. Hoci Beringov prieliv spája Tichý a Severný ľadový oceán, dôsledky takejto priehrady by sa prejavili až v Atlantiku.

Je to predovšetkým kvôli zmenám slanosti. Sladká voda prúdi z Tichého oceánu do Severného ľadového oceánu a odtiaľ do severného Atlantiku. Čím nižšia je slanosť vody obklopujúcej Grónsko, tým nižšia je jej hustota. V dôsledku toho sa vodné masy transportované na sever prielivom AMOC menej dokážu ponoriť do hlbokého oceánu: európske „tepelné čerpadlo“ začína zlyhávať.

Ak by sa však Beringov prieliv uzavrel – ako demonštrujú Soons a Dijkstra vo svojej štúdii nedávno publikovanej v časopise *Science Advances* – úroveň slanosti v Arktíde by sa zvýšila. Priehrada by preto bola „účinnou stratégiou intervencie v oblasti klímy“, píšu výskumníci: AMOC by si zachoval svoju silu aj uprostred rastúcej koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére.

Zároveň Soons a Dijkstra vydávajú varovanie: Ak bude priehrada postavená príliš neskoro, mohla by v skutočnosti spomaliť AMOC. Sladká voda totiž prúdi aj opačným smerom – z vôd obklopujúcich Grónsko, cez Beringov prieliv a do Tichého oceánu.

Čím viac sa Zem otepľuje, tým viac sa topí ľadovcov a čím viac dažďa padá v Arktíde – tým väčší objem sladkej vody sa tam nachádza a tým viac jej prúdi do severného Atlantiku.

Počas celej histórie Zeme Áziu a Severnú Ameriku opakovane spájal pozemný most – most, ktorý sa úplne neponoril pod hladinu mora až do konca posledného obdobia ľadovcov, približne pred 12 000 rokmi. 

Predchádzajúce štúdie už preukázali, že AMOC bol stabilnejší, keď sa tento pozemný most ešte týčil nad vodou – dokonca aj počas pleistocénu, keď boli hladiny CO₂ v atmosfére podobné ako dnes.