Astrofyzik vážne varuje pred kozmickým romantizmom – najmä v súvislosti s letmi na Mars: Kozmické misie na Mars sú jednosmerné cesty, čo znamená nikdy viac nestretnúť svojich priateľov, nikdy viac nevyobjímať blízku rodinu,........

Sny o Marse sú prastaré. Vizionári ako Elon Musk (54) chcú už čoskoro dopraviť ľudí na Červenú planétu, postaviť tam mestá a vytvoriť druhý domov pre ľudstvo. Za touto fascináciou, ktorej podľahlo už teraz mnoho ľudí, sa však skrýva nepríjemná pravda, o ktorej sa takmer vôbec nehovorí: Cesta na Mars by sa mohla stať pre astronautov jednosmernou ulicou.

Astrofyzik Neil deGrasse Tyson (67) už roky varuje pred romantizáciou misie na Mars. Dôvod: Technické, biologické a logistické prekážky sú také obrovské, že bezpečný návrat nie je v žiadnom prípade zaručený.

Naša susedná planéta vyvoláva veľkú fascináciu – plány na návštevu sú už v plnom prúde

Let: Posádka rakety k Červenej planéte bude mesiace bez záchrany

Aj cesta na Mars je riziko; rýchly návrat je nemožný. Zem a Mars sa neustále pohybujú – ktokoľvek štartuje, musí využiť len úzke okno príležitosti. Cesta trvá šesť až deväť mesiacov. Žiadny rýchly núdzový spiatočný let, žiadne doplnenie zásob na požiadanie: Po vylodení budú astronauti  úplne sami – prípadný núdzový stav sa môže rýchlo stať rozsudkom smrti.

A treba vziať do úvahy aj to, že počas letu prechádza ľudské telo drastickými zmenami. Mimo zemského magnetického poľa sa na kozmickú loď dostáva nebezpečné žiarenie. Zároveň stav beztiaže pôsobí ako plazivý útok: Kosti strácajú v priemere 1 až 1,5 percenta kostnej hustoty mesačne – počas dlhých misií to môže viesť k masívnym stratám, podobným osteoporóze. V stave beztiaže sa zhoršuje aj srdce a krvný obeh.

Izolácia: Mesiace v stave núdze

K tomu sa pridáva psychická záťaž. Mesiace väzenia, takmer žiadne súkromie a komunikácia so Zemou je možná len s dlhými prestávkami. Rádiové signály potrebujú viac ako 20 minút, aby dosiahli Zem! Skutočné rozhovory sú tým nemožné. Okrem toho existuje hrozba výpadkov rádiového signálu trvajúcich dni alebo týždne. Astronauti by tak boli vo vesmíre izolovanejší ako kedykoľvek predtým.

Život na Marse je možný len v úplnej izolácii – žiadna dovolenka pri mori, žiadna lyžovačka v zasnežených horách,....

Aj keď je cesta úspešná, nečaká na astronautov žiadna priateľská planéta. Na Marse je extrémne chladno, s priemernou teplotou mínus 60 stupňov Celzia – v extrémnych prípadoch môže teplota klesnúť až na mínus 150 stupňov. Okrem toho tam nie je žiadny dýchateľný vzduch a takmer žiadna ochrana pred žiarením. Život je možný iba v izolovaných staniciach – závislých od technológie, ktorá môže kedykoľvek zlyhať.

Najväčší problém: Návrat

Kľúčovým bodom je však spiatočná cesta. Let tam si vyžaduje obrovské zdroje; spiatočná cesta k domovskej planéte je ešte komplikovanejšia. Potrebné sú obrovské množstvá paliva, ktoré by sa muselo buď prepravovať, alebo vyrábať na Marse. Okrem toho musia byť Zem a Mars opäť v priaznivej vzájomnej polohe – štartovacie okno nastáva približne každých 26 mesiacov.

Práve preto sa vo vesmírnom sektore medzi expertami otvorene diskutuje o misiách bez spiatočného letu. Ľudia by cestovali na Mars – a zostali by tam.

Tyson varuje: „Nielen romantická a nadšená zvedavosť, ale predovšetkým tvrdá realita: Raz na Mars – NAVŽDY už len Mars!“

Neil deGrasse Tyson posúva debatu na základnú úroveň. V rozhovore pre americký spravodajský časopis „Newsweek“ povedal: „Vesmírny prieskum nikdy nebol poháňaný len zvedavosťou.“ Jeho posolstvo: Mars nie je dobrodružná cesta, ale projekt s obrovskými rizikami a nejasnými výhodami (a či žiadnymi výhodami).

Záver: Sen má svoju cenu – Výmena Zeme za Mars

Mars zostáva destináciou plnou fascinácie. Čím konkrétnejšie sú však plány, tým jasnejšie je to: Cesta tam nie je expedícia ako každá iná. Pre mnohých astronautov by sa mohla stať jednosmernou cestou. Sen o Červenej planéte žije ďalej – ale vyžaduje si cenu, ktorú nie každý je ochotný zaplatiť.

Napriek tomu sa už státisíce ľudí dobrovoľne prihlásili na cestu na Mars – aj keď bolo jasné, že by to mohla byť jednosmerná misia. Súkromné ​​projekty ako „Mars One“ otvorene propagovali svoje jednosmerné plány. 

Túžba byť súčasťou niečoho väčšieho, písať históriu a posúvať hranice ľudstva sa však zdá byť pre mnohých silnejšia ako strach z najväčšieho rizika zo všetkých: Nikdy sa nevrátiť domov.