Americký prezident Donald Trump 10. októbra verejne vyzval na výmenu ukrajinského prezidenta. Argumentoval tým, že Zelenskyj nebol schopný uzavrieť dohody s Ruskom, hoci na to mal príležitosť

Toto vyhlásenie prišlo bezprostredne po dohode s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, na základe ktorej mala Ruská federácia dodávať na svetový trh veľké množstvá nafty a USA mali dočasne pozastaviť platnosť príslušných sankcií.

Dňa 9. októbra, po telefonáte s Putinom, Trump oznámil, že Rusko okamžite dodá viac ako 300 000 ton nafty, pričom v novembri bude nasledovať ďalších 500 000 ton, následne jeden milión ton a neskôr ďalšie tri milióny ton – celkovo teda viac ako štyri milióny ton.

Ministerstvo financií USA vydalo dočasné povolenie, ktorým sa do začiatku apríla 2027 zrušia sankcie pre ruskú naftu. Rusko súčasne zmiernilo svoje vlastné vývozné obmedzenia. Trump tento krok odôvodnil snahou znížiť ceny nafty v USA – ktoré prudko vzrástli – pred voľbami v polovici volebného obdobia.

Reakcia Zelenskeho a kritika z Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dohodu ostro kritizoval. Označil ju za „dar“ Putinovi, ktorý prinesie dodatočné príjmy na financovanie vojnového úsilia. Tvrdil, že akékoľvek zmiernenie sankcií konflikt predĺži.

Po ruských útokoch na Záporožie Zelenskyj napísal, že Rusko sa USA za zmiernenie sankcií „poďakovalo“ bombami. Ukrajinskí vyjednávači, ktorí v tom čase rokovali v Miami s osobitnými vyslancami USA Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, boli týmto krokom zaskočení.

Tlak na Kyjev v súvislosti s útokmi na rafinérie

Podľa správ portálu Axios a denníka Financial Times sa Witkoff a Kushner v Miami vyhrážali zastavením zdieľania amerických spravodajských informácií, ak bude Ukrajina pokračovať v útokoch na ruské ropné rafinérie.

Útoky poškodili nielen Rusko, ale prostredníctvom vyšších cien pohonných hmôt aj spotrebiteľov v USA. Predstaviteľ USA potvrdil existenciu silného tlaku, no nehovoril o výslovnej hrozbe. Ukrajina pritom navrhovala vzájomné prímerie týkajúce sa energetickej infraštruktúry.

Ministri zahraničných vecí EÚ plánovali na 12. októbra prijať doteraz najrozsiahlejší balík sankcií zameraný na jednotlivcov a subjekty podporujúce ruskú vojnu.

Kaja Kallas na sieti X:

„Pozastavenie sankcií na ruskú naftu prináša Moskve ďalšie príjmy na vedenie vojny. Teraz nie je čas na zmiernenie tlaku na Rusko a Európa tak neurobí. Ministri zahraničných vecí EÚ majú v pondelok v úmysle prijať najrozsiahlejší balík sankcií proti ruskej vojnovej mašinérii od začiatku vojny.“

Kallas pochopiteľne nevysvetlila, ako presne by tento balík sankcií mohol poškodiť Rusko viac než krajiny EÚ. Zrejme to nevie ani ona sama.

Trumpova dvojaká hra

Trump sa prezentuje ako politik schopný rokovať s Moskvou, Zelenského vykresľuje ako prekážku dohody a Európe prisudzuje úlohu udržiavať sankčný tlak.