Americký magazín The Atlantic: Toto je historická porážka USA v Iráne

Globalistický magazín The Atlantic, so sídlom v USA, spôsobil rozruch článkom Roberta Kagana. Prominentný neokonzervatívec – a manžel Victorie Nuland, známej dipomatky USA – považuje vojnu proti Iránu za „totálnu porážku“ Spojených štátov.

Robert Kagan nie je len manželom Victorie Nuland, ale aj spoluzakladateľom "Projektu pre nové americké storočie". Záver tohto neokonzervatívca, zástancu vojenskej intervencie, týkajúcej sa vojny proti Iránu je o to prekvapujúcejší:

USA, tvrdí, utrpeli v konflikte s Iránom „totálnu porážku“ – porážku, ktorá v americkej histórii nemá obdoby. Článok preto nesie jednoznačný názov: „Šach-mat v Iráne“.

Túto vojenskú realitu, tvrdí, „nedá sa ani napraviť, ani ignorovať“.

Hoci 37 dní intenzívneho bombardovania zo strany USA a Izraela viedlo k úmrtiam veľkej časti iránskeho vedenia a zničeniu významných vojenských aktív, Teherán nielen prežil, ale v skutočnosti posilnil svoju strategickú pozíciu. 

Vďaka svojej kontrole nad Hormuzským prielivom – to je bod, hovorí Kagan, v ktorom by Trump pravdepodobne so mnou nesúhlasil – je Irán schopný selektívne kontrolovať dodávky ropy, vyberať mýta alebo obmedzovať prístup pre „nepriateľské“ krajiny.

Napriek svojej nadradenej námornej sile nie sú USA schopné udržať prieliv trvalo otvorený bez toho, aby znášali skutočne neúmerne vysoké náklady a riziká.

Kagan porovnáva súčasnú situáciu s predchádzajúcimi porážkami USA vo Vietname a Afganistane.

Hoci tieto konflikty boli nákladné, poznamenáva, zásadne neohrozili globálne postavenie Ameriky. Porážka v Iráne je však „kvalitatívne odlišná“.

Znamená to začiatok reťazovej reakcie: štáty Perzského zálivu budú nútené vyrovnať sa s Iránom ako novým regionálnym mocenským sprostredkovateľom. Medzitým „spojenci“ v Ázii a Európe môžu začať strácať dôveru v Spojené štáty (čo sa už dlhšie aj deje).

Navyše – ďalší bod, v ktorom má Trump odlišný názor – zásoby zbraní USA sa už po krátkom období konfliktu zmenšili na znepokojujúcu úroveň. Obraz USA ako nespoľahlivého partnera – takého, ktorý nedokončí to, čo začne – získava na sile.

„V regióne sa USA ukázali byť len papierovým tigrom,“ píše Kagan.

Treba však mať na pamäti aj to, že Kagan a jeho sieť sú politicky zjednotení v opozícii voči Trumpovi. To však automaticky neznamená, že jeho závery sú nesprávne.

Arnaud Bertrand – geopolitický komentátor, ktorý je voči Spojeným štátom veľmi kritický – zdieľa podobný pohľad ako Kagan. Je to pozoruhodné, keďže títo dvaja pochádzajú z úplne odlišných koncov politického spektra: na jednej strane neokonzervatívci, na druhej strane kritik amerického impéria.

Bertrand však Kagana ostro kritizuje a poznamenáva, že aj on prehliada vnútropolitický rozmer, ktorý je v tomto článku obsiahnutý:

Imperatív nikdy neustúpiť Trumpovi – ani keď robí presne to, čo neokonzervatívne siete požadujú už desaťročia: zaútočiť na Irán.

Podľa Bertranda Kagan úplne ignoruje ľudské náklady vojny – civilné obete na iránskej strane a globálnu ekonomickú záťaž. Pre Kagana je to len šachová hra hraná o moc; morálka a ľudské utrpenie nehrajú žiadnu úlohu.

Bertrand navyše tvrdí, že úplne chýba sebareflexia: Kagan a jemu podobní strávili desaťročia aktívnym plánovaním práve tejto konfrontácie s Iránom. Namiesto toho, aby Kagan preukázal akýkoľvek prehľad, navrhuje – ako „riešenie“ – ešte väčšiu eskaláciu: rozsiahlu pozemnú a námornú vojnu zameranú na zvrhnutie iránskeho režimu, po ktorej by nasledovala vojenská okupácia.

Bertrand to vníma ako tragédiu americkej zahraničnej politiky: každý pokus o zabezpečenie vlastnej dominancie iba urýchľuje posun smerom k multipolárnemu svetovému poriadku.

Toto je téza, ktorú Bertrand už dlho presadzuje: storočie ovládané USA sa skončilo. Spojené štáty, tvrdí, sa ocitli v pasci gréckej tragédie – tragédie, v ktorej každý krok podniknutý na odvrátenie konkrétneho osudu slúži len na to, aby sa tento osud naplnil.