Americkí vedci a technici skonštruovali prístroj, ktorý dokáže preložiť myšlienky do reči – a to v reálnom čase

Výskumníci premenili mozgovú aktivitu pacienta, ktorý už nedokázal po cievnej mozgovej príhode hovoriť, na reč pomocou neuroimplantátu s oneskorením iba jednej sekundy.

Neuroprotézy sú zdravotnícke pomôcky implantované do nervového systému na zlepšenie alebo obnovenie neurologických funkcií.

To by napríklad mohlo pomôcť ľuďom, ktorí po cievnej mozgovej príhode už nemôžu hovoriť, znovu získať hlas.

V tejto súvislosti si pripomeňme filmovú romantickú komédiu „Po čom ženy túžia“? Vo filme z roku 2001 muž po tom, čo dostal elektrický šok, zrazu počuje najintímnejšie myšlienky žien okolo seba. 

Spočiatku voči ženám arogantný, povýšenecký muž, ktorý im nerozumel, sa následne stal vysoko empatickým človekom, ktorý dobre chápal pocity a túžby žien. To, čo bolo vtedy vo filme len fiktívnym dejom, sa  v súčasnosti stalo hmatateľnou realitou:

Vďaka rozhraniam mozog-počítač, skrátene BCI, teraz môže počítač čítať len v myšlienkach „artikulovanú reč“ priamo z mozgovej kôry. To umožňuje previesť myšlienky do textu alebo do počítačom generovanej reči. 

Najmä pre ľudí, ktorí po cievnej mozgovej príhode alebo inom neurologickom ochorení už nemôžu hovoriť, je takýto neuroimplantát spôsobom, ako znovu získať hlas.

Všetky predchádzajúce zariadenia však vykazovali výrazné oneskorenia medzi mentálnou formuláciou viet a rečovým výstupom.

To bráni pacientom v rovnocennej účasti na konverzáciách a často vedie k frustrácii a nedorozumeniam medzi poslucháčom a hovoriacim.

Tím z Kalifornskej univerzity v Berkeley teraz výrazne vylepšil tento princíp:

Nový čip nepretržite spracováva mozgovú aktivitu a prekladá neverbálne formulované vety do reči takmer v reálnom čase. Tím vedený Kaylo Littlejohn prezentuje výsledky testov so 47-ročnou pacientkou, ktorá je 18 rokov bez reči, v časopise „Nature Neuroscience“.

Čip BCI bol implantovaný priamo nad motorické rečové centrum ženy; mozgová aktivita je snímaná a zaznamenávaná elektródami. Výskumníci použili tieto údaje na trénovanie neurónovej siete. 

Na tento účel bola testovaná osoba najprv požiadaná, aby potichu artikulovala preddefinované vety so slovnou zásobou 1 024 jednotlivých výrazov. Počas následného testu opäť mentálne formulovala preddefinované vety pomocou tejto slovnej zásoby, ktoré mal trénovaný model potom vydať v reči. Pre známe vety systém dosiahol výstup s oneskorením len niečo vyše jednej sekundy.