Aký zmysel má ľudská duša?

17.04.2019 22:51

Aký zmysel má ľudská duša? - 1. časť

02.07.2014 11:44

Mozog je v zmysle newtonovskej fyziky, ktorá ovláda náš svetonázor viac ako dvesto rokov, tým orgánom, v ktorom vznikajú autonómne rozhodnutia o našom konaní a o našich činoch. A síce úplne len v zmysle mechanických zákonov. 

Po vstupe kvantovej fyziky na scénu vedy a jej prelomení absolutistickej vlády Newtonových zákonov sa však čoraz viac utvrdzuje nové presvedčenie, že je to len ilúzia a že sme pri našich rozhodnutiach a pri našom konaní vedení podľa istého "vnútorného scenára" a že mozog je len jeho výkonným orgánom.

Každý z nás pozná stav, alebo stavy, keď konštatoval: "Neviem prečo, ale musel som to tak urobiť."  Napríklad už pevne naplánovanú dovolenku "len tak" odrieknuť a nevycestovať do cudziny a práve v tom čase sa doma odohralo niečo nečakané, čo vyžadovalo našu prítomnosť. Alebo ísť niekde "len tak", nevediac prečo a práve tam sme stretli nášho budúceho životného partnera.

Také konanie má vždy tú istú réžiu: Niekde v "úzadí"  našej bytosti, v našom "nevedomí", odbieha niečo také ako zvuková nahrávka, ktorá nám našepkáva, že to, čo logicky zamýšľame vykonať, je nesprávne a nedobré a zároveň nám je naliehavo nahovárané iné riešenie.

Kto takýto hlas našej duše zachytáva, tak by sa mal podľa neho riadiť. Silná túžba po niečom, je volanie a hlas duše a je skutočným dôvodom nášho bytia.

Je naše myslenie a konanie determinované len istými nadradenými impulzami? Ak áno, tak čo sú tieto impulzy a odkiaľ prichádzajú? 

Je to naša duša, ktorá ich vysiela, pretože sleduje istú "základnú ideu" pre náš život a chce dosiahnuť, aby sme sa podľa nej riadili a náš život orientovali na ňu. Náš rozum a či naše praktické rácio sú neraz v spore s ňou a snažia sa ju potlačiť a z nášho života celkom odstaviť.

Americký fyziológ Libet zistil pri svojich veľmi komplexných pokusoch niečo záhadné a pre dovtedajšie predstavy o našom mozgu nepochopiteľné. Trvá to takmer pol sekundy, kým mozgové impulzy, ktoré iniciujú naše konanie a naše rozhodnutia prídu do vedomia. Avšak príkaz, aby sme niečo urobili bol vydaný skôr, ako sme si ho uvedomili.

Tento mnohonásobne overeny fakt vyvolal početné vedecké diskusie o existencii našej slobodnej vôle. Dovtedy bola veda o nej absolútne presvedčená. Nové uzávery ale vedú k tomu, že vedome JA nie je zodpovedné za to, čo náš mozog robí, aj keď mozog nám vsugeruje ilúzie toho, že všetky rozhodnutia vychádzajú z tohto JA.

Podľa Libeta je tu neznáma energia, ktorá určí čo budeme robiť, a to skôr než si to uvedomíme! 

Už fyzik Max Planck (1858 - 1947), zakladateľ kvantovej fyziky, vyjadril presvedčenie, že za energiou, ktorá drži pohromade celý kozmos, sa ukrýva neobyčajná inteligencia.

Christian Hellweg, biofyzik, uvádza, že myšlienky, pocity, vnemy, vedomie - to všetko je adekvátne tomu, čím sa vyznačujú záhadné a extrémne zvláštne fenomény sveta kvantov.



Viac tu: https://www.roman-bednar.com/news/aky-zmysel-ma-ludska-dusa-/

Aký zmysel má ľudská duša? - 1. časť

02.07.2014 11:44

Mozog je v zmysle newtonovskej fyziky, ktorá ovláda náš svetonázor viac ako dvesto rokov, tým orgánom, v ktorom vznikajú autonómne rozhodnutia o našom konaní a o našich činoch. A síce úplne len v zmysle mechanických zákonov. 

Po vstupe kvantovej fyziky na scénu vedy a jej prelomení absolutistickej vlády Newtonových zákonov sa však čoraz viac utvrdzuje nové presvedčenie, že je to len ilúzia a že sme pri našich rozhodnutiach a pri našom konaní vedení podľa istého "vnútorného scenára" a že mozog je len jeho výkonným orgánom.

Každý z nás pozná stav, alebo stavy, keď konštatoval: "Neviem prečo, ale musel som to tak urobiť."  Napríklad už pevne naplánovanú dovolenku "len tak" odrieknuť a nevycestovať do cudziny a práve v tom čase sa doma odohralo niečo nečakané, čo vyžadovalo našu prítomnosť. Alebo ísť niekde "len tak", nevediac prečo a práve tam sme stretli nášho budúceho životného partnera.

Také konanie má vždy tú istú réžiu: Niekde v "úzadí"  našej bytosti, v našom "nevedomí", odbieha niečo také ako zvuková nahrávka, ktorá nám našepkáva, že to, čo logicky zamýšľame vykonať, je nesprávne a nedobré a zároveň nám je naliehavo nahovárané iné riešenie.

Kto takýto hlas našej duše zachytáva, tak by sa mal podľa neho riadiť. Silná túžba po niečom, je volanie a hlas duše a je skutočným dôvodom nášho bytia.

Je naše myslenie a konanie determinované len istými nadradenými impulzami? Ak áno, tak čo sú tieto impulzy a odkiaľ prichádzajú? 

Je to naša duša, ktorá ich vysiela, pretože sleduje istú "základnú ideu" pre náš život a chce dosiahnuť, aby sme sa podľa nej riadili a náš život orientovali na ňu. Náš rozum a či naše praktické rácio sú neraz v spore s ňou a snažia sa ju potlačiť a z nášho života celkom odstaviť.

Americký fyziológ Libet zistil pri svojich veľmi komplexných pokusoch niečo záhadné a pre dovtedajšie predstavy o našom mozgu nepochopiteľné. Trvá to takmer pol sekundy, kým mozgové impulzy, ktoré iniciujú naše konanie a naše rozhodnutia prídu do vedomia. Avšak príkaz, aby sme niečo urobili bol vydaný skôr, ako sme si ho uvedomili.

Tento mnohonásobne overeny fakt vyvolal početné vedecké diskusie o existencii našej slobodnej vôle. Dovtedy bola veda o nej absolútne presvedčená. Nové uzávery ale vedú k tomu, že vedome JA nie je zodpovedné za to, čo náš mozog robí, aj keď mozog nám vsugeruje ilúzie toho, že všetky rozhodnutia vychádzajú z tohto JA.

Podľa Libeta je tu neznáma energia, ktorá určí čo budeme robiť, a to skôr než si to uvedomíme! 

Už fyzik Max Planck (1858 - 1947), zakladateľ kvantovej fyziky, vyjadril presvedčenie, že za energiou, ktorá drži pohromade celý kozmos, sa ukrýva neobyčajná inteligencia.

Christian Hellweg, biofyzik, uvádza, že myšlienky, pocity, vnemy, vedomie - to všetko je adekvátne tomu, čím sa vyznačujú záhadné a extrémne zvláštne fenomény sveta kvantov.

  



Viac tu: https://www.roman-bednar.com/news/aky-zmysel-ma-ludska-dusa-/

Mozog je v zmysle newtonovskej fyziky, ktorá ovláda náš svetonázor viac ako dvesto rokov, tým orgánom, v ktorom vznikajú autonómne rozhodnutia o našom konaní a o našich činoch. A síce úplne len v zmysle mechanických zákonov. 

Po vstupe kvantovej fyziky na scénu vedy a jej prelomení absolutistickej vlády Newtonových zákonov sa však čoraz viac utvrdzuje nové presvedčenie, že je to len ilúzia a že sme pri našich rozhodnutiach a pri našom konaní vedení podľa istého "vnútorného scenára" a že mozog je len jeho výkonným orgánom.

Každý z nás pozná stav, alebo stavy, keď konštatoval: "Neviem prečo, ale musel som to tak urobiť."  Napríklad už pevne naplánovanú dovolenku "len tak" odrieknuť a nevycestovať do cudziny a práve v tom čase sa doma odohralo niečo nečakané, čo vyžadovalo našu prítomnosť. Alebo ísť niekde "len tak", nevediac prečo a práve tam sme stretli nášho budúceho životného partnera.

Také konanie má vždy tú istú réžiu: Niekde v "úzadí"  našej bytosti, v našom "nevedomí", odbieha niečo také ako zvuková nahrávka, ktorá nám našepkáva, že to, čo logicky zamýšľame vykonať, je nesprávne a nedobré a zároveň nám je naliehavo nahovárané iné riešenie.

Kto takýto hlas našej duše zachytáva, tak by sa mal podľa neho riadiť. Silná túžba po niečom, je volanie a hlas duše a je skutočným dôvodom nášho bytia.

Je naše myslenie a konanie determinované len istými nadradenými impulzami? Ak áno, tak čo sú tieto impulzy a odkiaľ prichádzajú? 

Je to naša duša, ktorá ich vysiela, pretože sleduje istú "základnú ideu" pre náš život a chce dosiahnuť, aby sme sa podľa nej riadili a náš život orientovali na ňu. Náš rozum a či naše praktické rácio sú neraz v spore s ňou a snažia sa ju potlačiť a z nášho života celkom odstaviť.

Americký fyziológ Libet zistil pri svojich veľmi komplexných pokusoch niečo záhadné a pre dovtedajšie predstavy o našom mozgu nepochopiteľné. Trvá to takmer pol sekundy, kým mozgové impulzy, ktoré iniciujú naše konanie a naše rozhodnutia prídu do vedomia. Avšak príkaz, aby sme niečo urobili, bol vydaný skôr, ako sme si ho uvedomili.

Tento mnohonásobne overený fakt vyvolal početné vedecké diskusie o existencii našej slobodnej vôle. Dovtedy bola veda o nej absolútne presvedčená. Nové uzávery ale vedú k tomu, že naše vedomé JA nie je zodpovedné za to, čo náš mozog robí, aj keď mozog nám vsugeruje ilúziu toho, že všetky rozhodnutia vychádzajú z tohto JA.

Podľa Libeta je tu akási neznáma energia, ktorá určí čo budeme robiť, a to skôr než si to uvedomíme! 

Už fyzik Max Planck (1858 - 1947), zakladateľ kvantovej fyziky, vyjadril presvedčenie, že za energiou, ktorá drži pohromade celý kozmos, sa ukrýva neobyčajná inteligencia.

Christian Hellweg, biofyzik, uvádza, že myšlienky, pocity, vnemy, vedomie - to všetko je adekvátne tomu, čím sa vyznačujú záhadné a extrémne zvláštne fenomény sveta kvantov.