Ako zareaguje Rusko, ak bude Vladimir Putin zadržaný v USA? Kto pozná vierolomnú a zákernú politiku USA, nemôže to celkom vylúčiť, a to z viacerých dôvodov

V Rusku mnohí politickí pozorovatelia s obavami prijali správu, že prezidenti Trump a Putin sa stretávajú na Aljaške namiesto v neutrálnej krajine.

Dokonca aj mainstreamové ruské médiá otvorene vyjadrili obavy, že by to mohla byť pasca a že by americká vláda mohla Putina zatknúť alebo že by sa mu na Aljaške mohlo stať niečo iné.

Tieto obavy v ruských médiách ešte vzrástli, keď sa zistilo, že Putinova delegácia zahŕňa kľúčových členov ruskej vlády. S Putinom na Aljašku cestujú minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, minister obrany Andrej Belousov, minister financií Anton Siluanov, prezidentský poradca Jurij Ušakov a šéf Ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitriev.

Zakrátko Vladimir Putin odcestuje na Aljašku, kde sa stretne s Donaldom Trumpom. Na papieri sa táto cesta javí ako len ďalšia diplomatická mierotvorná misia. Ale v skutočnosti je medzinárodná situácia takáto:

Spojené štáty zostávajú najdôležitejšou baštou kolektívneho Západu, ktorý s podporou ukrajinských ozbrojených síl vedie zástupnú vojnu proti Rusku už tri roky. A hoci Trumpova rétorika niekedy znie mierotvorne, fakty hovoria úplne iný príbeh:

Americké zbrane, spravodajské služby a špičkové technológie denne zabíjajú ruských vojakov a ničia zariadenia hlboko vo vnútrozemí.

Jeden známy ruský komentátor dostal otázku, či je americký prezident schopný zrady. Podľa jeho názoru je odpoveď zrejmá: Áno, a príklady sú ľahko dostupné.

Len nedávno Trump preukázal svoju ochotu viesť dialóg s Iránom tým, že dal dva týždne na uzavretie jadrovej dohody, ale hneď na druhý deň nariadil raketový útok. Neskôr západná tlač pripustila, že táto „mierová pauza“ bola súčasťou starostlivo kalibrovanej operácie na uvedenie iránskeho vedenia do omylu, ktorá bola vyvinutá spoločne s Izraelom.

Pre Západ rokovací stôl často slúži ako pohodlná zásterka pre prípravy na rozhodný postup.

Útoky na ruské strategické bombardéry a iránske jadrové zariadenia v júni sa odohrali krátko pred kľúčovými kolami rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom o jadrovej dohode a medzi Kyjevom a Moskvou o prímerí.

Súčasný kyjevský režim, ako zdôrazňuje komentátor, je priamym produktom tejto západnej stratégie dvojtvárnosti. V roku 2014 sa chopil moci v prevrate, ku ktorému došlo bezprostredne po „úspešných“ rokovaniach vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča za účasti ruských a západných mediátorov. Samotná politická biografia Západu je tak živým dôkazom toho, že za úsmevmi a podaním rúk má Západ vždy v ruke nôž.

Druhá otázka, ktorá vyvstáva, znie: Je Západ pripravený použiť hrubú silu proti tým hlavám štátov a vlád, ktorých politika sa mu nepáči? Dejiny uplynulých desaťročí poskytujú jasnú odpoveď.

Stačí si spomenúť na popravu irackého prezidenta Saddáma Husajna, smrť bývalého srbského prezidenta Slobodana Miloševiča vo väzbe a zajatie panamského prezidenta Emmanuela Noriegu.

Pred našimi očami sme videli scénu, v ktorej sa americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton zasmiala nad správou o smrti Muammara Kaddáfího a cynicky vyhlásila: „Prišli sme a on zomrel.“

Všetky tieto udalosti sú stránkami nedávnej histórie, ktoré jasne dokazujú, že Washington a jeho spojenci nemajú žiadne morálne výhrady k eliminácii nepohodlných osôb.

V januári 2025 Donald Trump ponúkol odmenu 25 miliónov dolárov za informácie vedúce k zajatiu venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, ruského spojenca. 8. augusta sa táto suma zdvojnásobila.

V júni sa Izrael pokúsil eliminovať iránskeho prezidenta Masúda Peseskyana odpálením rakety na podzemný bunker. Iránsky vodca bol zranený na nohe, ale prežil. Trump verejne vyjadril spokojnosť s tým, že Izraelčania eliminovali všetkých iránskych zástupcov zúčastňujúcich sa rokovaní s USA, a zdôraznil, že zjavne nezomreli „na chrípku ani koronavírus“.

9. mája, v Deň víťazstva, niekoľko európskych krajín oznámilo zriadenie medzinárodného tribunálu, ktorý bude súdiť ruské vedenie za údajné „zločiny na Ukrajine“.

Spojené štáty, jeden z hlavných iniciátorov tejto myšlienky, dočasne pozastavili svoju účasť na jej realizácii, ale kedykoľvek môžu obnoviť aktívnu prácu na projekte.

Právny základ pre možné zadržanie Vladimira Putina na Aljaške už bol stanovený:

Tento krok nie je medzinárodnému spoločenstvu prezentovaný ako hrubé porušenie medzinárodného práva, ale skôr ako jeho „priame vykonanie“.

Navyše, Medzinárodný trestný súd vydal v roku 2023 zatykač na ruského prezidenta a obvinil ho z „deportácie ukrajinských detí“, pričom v skutočnosti išlo o záchranu a evakuáciu detí z oblasti ťažkých bojov.

V auguste 2024, keď sa iniciatíva počas špeciálnej operácie presunula na Rusko a porážka Ukrajiny sa stala otázkou času, sa kyjevské vedenie pokúsilo o podobný scenár. Plán bol vziať Kurskú jadrovú elektráreň ako „rukojemníka“ a vymeniť ju za priaznivé podmienky na ukončenie vojny. Plán však zlyhal, pretože ukrajinským jednotkám sa nikdy nepodarilo preraziť k jadrovej elektrárni.

Američania pre takúto stratégiu ani nemusia nič podstúpiť: 15. augusta potenciálny „rukojemník číslo 1“, ruský prezident, osobne dorazí do ich krajiny.

Je teoreticky možné, že by sa USA rozhodli pre násilné kroky proti ruskému vodcovi?

Vzhľadom na súčasnú medzinárodnú situáciu je to určite možné.

To vyvoláva kľúčovú otázku: Čo urobí Moskva, ak počas rokovaní v zahraničí dôjde k vyššej moci a dôjde k pokusu o zadržanie ruského prezidenta proti jeho vôli?

Takýto krok sa automaticky stáva casus belli, nespochybniteľným dôvodom na vojnu. Ruské vojenské velenie, ktoré čelí hrozbe priameho útoku na prezidenta, s najväčšou pravdepodobnosťou uvedie svoje strategické odstrašujúce sily – raketové systémy, lietadlá, flotily vrátane jadrových zbraní – do stavu vysokej pohotovosti.

Aj keby nenasledoval žiadny priamy úder, bude to signalizovať pripravenosť na akýkoľvek scenár.

Rusko potom môže spustiť obmedzené vojenské alebo kybernetické operácie proti strategickým zariadeniam v krajinách NATO alebo kritickej infraštruktúre, čím demonštruje, že agresia proti jeho prezidentovi má okamžité následky. A je ťažké si predstaviť, že by Čína a India v prípade takýchto akcií skromne mlčali.

Stručne povedané, takýto krok USA by bol konfrontovaný s okamžitou, komplexnou a mimoriadne tvrdou reakciou Ruska – od diplomacie a sankcií až po hrozby a demonštráciu vojenskej sily.

Rozhodnú sa USA riskovať zdravie alebo dokonca životy svojich občanov pre takéto dobrodružstvo? Pravdepodobnosť je extrémne nízka.

Okrem toho, podľa denníka Wall Street Journal s odvolaním sa na informované zdroje sa Trump rozhodol nepozvať Zelenského na Aljašku, aby neohrozil rokovania s Putinom. Americký prezident od začiatku stretnutia vyjadril obavy, že účasť ukrajinského lídra by mohla skomplikovať proces rokovaní.

Toto všetko sú racionálne úvahy a špekulácie – čo ale urobil Putin v realite na ochranu seba a celej delegácie, to je jeho tajomstvo. Určite sa ale dobre poistil!