Ak je Biblia prepracovaním a upravením určitej časti sumerských dejín (klasická veda tu hovorí len o sumerskej mytológii, čo je absurdný nezmysel, lebo Sumeri boli civilizačne neporovnateľne vyspelejší ako Hebreji, ktorí písali Bibliu a tú odrazu veda nepovažuje za mytológiu - pričom mytológia sa podceňujúco označuje za niečo menejcenné a len vyfantazírované) a všeobecne sa verí na všetko čo je v nej opísané, tak musíme objektívne akceptovať, že keď biblické rozprávanie doplníme ďalšími faktami chroniky Sumerov, tak dostaneme nové poznatky o tom, čo sa na Zemi pred dávnymi dobami naozaj odohrávalo.
Pozrime sa na to nasledovne. Po tom, ako Adam (v hebrejčine jeho meno doslova znamená - Zemšťan) nadobudol schopnosť oplodňnovania, Biblia sa venuje opisu dejín ľudstva tak, že rozvádza udalosti týkajúce sa Adama a jeho potomkov. Je veľmi pravdepodobné, že Adam je v mnohom tá istá osoba, ktorú Sumeri opisujú ako Adapu, ktorého boh Enki zdokonalil a ktorý bol s ním geneticky príbuzný. Sumerské texty o tom píšu: "Poznanie dal mu Enki, aby porozumel čo je Zem a aké má postavenie medzi planétami. Dal mu vedomosti, ale nedal mu nesmrteľnosť."
Časti sumerských opisov Adapu boli nájdené a určite ich čítali aj asýrski králi, lebo viacerí z nich sa chválili vlastnosťami Adapu. Napríklad Sargon a Sancherib sa chválili, že sa vyznačujú múdrosťou, ktorou Enki obdaril Adapu.
Sumerské dokumenty opisujú samozrejme aj "biblickú potopu sveta" a už dávno pred ňou existovalo v Sumeri aj rozvinuté poľnohospodárstvo a chov dobytka.
V biblickej Genezis sú opisovaní synovia Adama, Kain a Ábel, Kain bol poľnohospodár a Ábel chovateľ dobytka. Pretože Kain zabil Ábela, ktorý bol na rozdiel od neho bohumilý, tak Starý zákon sa nevenuje priamym potomkom Kaina, ale až štvrtej generácii jeho potomkov, menovite Henochovi a Lamechovi.
Po krátkej zmienke o potomkoch Kaina v Starom zákone, sa Biblia venuje pozorne inej vetve Adamových potomkov: "A Adam opäť raz navštívil svoju ženu a ona porodila syna a dala mu meno Seth (doslova - Náhrada)."
Seth žil 912 rokov a splodil veľa detí, jeho otec Adam sa dožil 930 rokov. Jeden zo synov Setha, o ktorého sa Biblia ďalej zaujíma, sa volal Enos (v preklade - Ľudský). To bola doba, kedy ľudia "odrazu" začali spomínať a privolávať meno Jahveho a keď vzniklo kňazstvo.
Existujú sumerské texty, ktoré k tomu celému majú parlely. V epose o Adapovi je zmienka, že Adapovi bola udelená v Enkiho meste Eridu, ako keby bol jeho syn, od Enkiho mudrcov, výučba múdrosti a dokonalosti.
V štvrtej generácii po Enosovi sa prvorodený volal Henoch - jeho meno znamená Vychovávateľ a či Vyučujúci. O ňom je v Starom zákone veľmi zaujímavá a záhadná informácia, že cestoval s Bohom a že nezomrel na Zemi, ale že Boh ho "vzal so sebou na cesty" a na Zemi ho už nikto viac neuvidel.
V dodatočnej biblickej knihe Henoch je o tejto podivuhodnej osobe viac zvláštnych podrobností, ktoré nasvedčujú tomu, že dotyčný musel cestovať vysoko nad zemským povrchom v nejakom letovom objekte. V knihe sú opisované aj stretnutia Henocha s "božími anjelmi", ktorí ho vyučujú etike a rôznym iný vedám. Po krátkom návrate na Zem odovzdá svoje poznanie a rekvizity kňazskej (učeneckej) dôstojnosti svojim synom a stane sa "vzatý na nebo" a ostane navždy v "nebeskom obydlí".
