Ako sa Nemecko stalo zo svetového šampióna exportu totálnym hlupákom vo svojej energetickej politike. A stalo sa ním len preto, lebo je devótnym sluhom USA!

Namiesto oživenia po už aj tak veľmi slabej prvej polovici roka aktuálne údaje za tretí štvrťrok neukazujú žiadne zlepšenie. „Občania, zmenšili sme ekonomiku“ sa zdá byť trvalým mottom vládnych hlúpych politikov v Nemecku. 

Pritom sa už dávno dalo riešiť páky cien energií a zachrániť Nemecko ako atraktívne miesto podnikania.

Národné ekonomiky zriedka zakopnú náhodou. 

Stáva sa to vtedy, keď politickí ideológovia vnímajú hospodársku politiku ako simulačnú hru a veria, že prosperitu možno ideologicky regulovať. 

K tomu môže prispieť všeobecná ekonomická slabosť na globálnej alebo regionálnej úrovni, rovnako ako národný vývoj. V súčasnom prípade Nemecka ide o kombináciu oboch.

Zatiaľ čo globálny obchod v prvej polovici roka vzrástol o 4,9 percenta napriek colným eskapádam amerického prezidenta a za celý rok sa očakáva 2,4 percenta, export bývalého svetového exportného nemeckého šampióna veľmi pravdepodobne opäť klesne.

Vysoké výrobné náklady (okrem nákladov na pracovnú silu, predovšetkým v dôsledku cien energií a byrokratických predpisov) a pretrvávajúce silné euro spôsobujú nemeckým exportérom problémy. Toto samo o sebe neveští nič dobré pre celkový hospodársky rozvoj krajiny a tým aj EÚ!.

Po tom, čo nemecká ekonomika v druhom štvrťroku zaznamenala pokles o 0,3 percenta, ekonómovia predpovedali ďalší pokles aj v treťom štvrťroku.

Aj vďaka tomu bude rok 2025 pravdepodobne ďalším „strateným rokom“.

Situácia nemeckého priemyslu sa považuje za obzvlášť kritickú, ale aj situácia malých a stredných podnikov vo všeobecnosti – a najmä odvetví logistiky a pohostinstva. Tieto podniky trpia vlnou platobnej neschopnosti, aká ešte nikdy nebola. Celková hospodárska situácia je zložitá a riešenia sú v nedohľadne.

Pritom riešenie je zrejmé – ale je politicky nežiaduce.

Vzhľadom na to, že náklady na energiu pre nemecký priemysel predstavujú približne do 120 miliárd eur ročne, zníženie týchto nákladov na polovicu by mohlo znížiť tieto náklady najmenej o 58 miliárd eur, a tým výrazne zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť. Pre energeticky náročné odvetvia by to zodpovedalo zníženiu nákladov až o 30 percent. Namiesto outsourcingu alebo jednoduchého zatvárania prevádzok by mohli pokračovať v prevádzke – a potenciálne by dokonca prilákali nové investície.

Samotné ukončenie energetických sankcií voči Rusku (obnovenie dodávok plynu cez plynovody) a zrušenie všetkých dodatočných daní a ciel (dane z energie, poplatky za CO2 atď.) by umožnilo zníženie nákladov až o 30 percent.

Ak by sa to dosiahlo aj ukončením postupného vyraďovania uhlia (lacnejšia elektrina), Nemecko by bolo opäť medzinárodne konkurencieschopné – so znížením nákladov na energiu pre priemysel o 40 až 70 percent. A to aj napriek vyšším nákladom na pracovnú silu.

Nemecká federálna vláda však jednoznačne považuje klimatické šialenstvo vrátane katastrofálnej energetickej transformácie a sankcie (a možno aj vojnu) proti Rusku za dôležitejšie ako ekonomickú budúcnosť krajiny. 

Ideológia namiesto rozumu – takto sa v súčasnosti riadi Spolková republika. A dobrovoľne sa rúti do ekonomickej záhuby!!!

V skutočnosti by politikom aj ekonómom malo byť jasné, že krajina s relatívne vysokými nákladmi na pracovnú silu, a vysokými daňami a poplatkami, ako je Nemecko, môže prežiť ako medzinárodne konkurencieschopná priemyselná lokalita len vtedy, ak sú jej náklady na energiu nízke!

 Každý, kto chce skutočne hovoriť o hrozbách pre Nemecko ako obchodnú lokalitu, by mal zabudnúť na propagandistické frázy a čeliť realite.

Nie je to AfD, ktorá ničí nemeckú ekonomiku, ale sú to tí politici, ktorí obetovali všetok zdravý rozum súvisiaci s energiou v prospech zelených utópií a geopolitickej vazalskej lojality voči USA !!!