Ako sa EÚ pod vedením von der Leyen stala z dôležitého hráča vo svete takmer len bezvýznamnou bábkou, ktorú sotva niekto berie vážne

Ako je dobre známe, štáty západnej Európy sa po vojne stali vazalmi USA. Títo vazali však vtedy ešte mali politikov, ktorým záležalo na ich vlastných tradíciách a vlastných krajinách a ktorí sa občas ozvali aj proti USA.

Vezmime si napríklad nemeckú politiku uvoľnenia napätia v 70. rokoch 20. storočia, keď USA neboli ani zďaleka nadšené zo zblíženia medzi Západným Nemeckom a Sovietskym zväzom. Napriek tomu ju kancelári Brandt a Schmidt realizovali proti akémukoľvek odporu, pretože to bolo v záujme Nemecka.

Neustále informovali USA a USA aj nemecká vláda sa vyhýbali otvorenému konfliktu, ale svojou Ostpolitik (východnou politikou) títo kancelári realizovali politiku, ktorá bola predovšetkým v záujme Nemecka a nepáčila sa hegemónnej mocnosti, USA.

Dnes by bolo niečo také nemysliteľné. Prinajmenšom od čias Merkel nebol jediný nemecký kancelár, ktorý by mal nezávislý postoj v zahraničnej politike; všetci prijímali rozkazy od USA.

A to platí aj pre ostatné európske krajiny. Od čias Chiraca nebol jediný francúzsky prezident, ktorý by sa odvážil protirečiť USA. A Briti sú v úplne inej kategórii, pretože sa v podstate stali vazalmi USA od druhej svetovej vojny, už od čias Churchilla.

Dokonca všetky britské vlády po Churchillovi sa bez odporu vzdali svojej globálnej moci a rovnako ľahko odovzdali USA svoju pozíciu svetovej veľmoci. Odvtedy žili v ilúzii, že ako najbližší partner USA sú aspoň stále nejakou svetovou veľmocou, čo je samozrejme nezmysel, pretože Británia je na to ekonomicky a vojensky príliš slabá.

Problém teda nie je v tom, že sa v EÚ rozhodnutia prijímajú príliš pomaly, a preto by sa malo zrušiť právo veta v EPU, ale skôr v tom, že v Európe už nie sú žiadni politici (okrem Orbána a Fica a najnovšie i Babiša), ktorí by sa postavili za nezávislý kurz a presadzovali by ho – aj napriek odporu Bruselu alebo Washingtonu.

EÚ a jej členovia sú slabí, pretože žiadne silné osobnosti nie sú schopné prevziať vládnu zodpovednosť.

Prečo sa vôbec ešte obťažovať rozprávať s EÚ? Z pohľadu iných štátov mimo Európy!

Preto EÚ, ktorá je na papieri silná, pretože má 450 miliónov obyvateľov a (stále ešte) významnú ekonomiku, už nehrá žiadnu úlohu v medzinárodnej politike, hoci jej veľká populácia a ekonomika by jej mali dávať aj vojenskú silu a medzinárodný vplyv. Ale nemá ani jedno, ani druhé.

Dôvodom je, že EÚ sa už dávno stala nástrojom transatlantickej moci. A slovo „transatlantický“ treba brať doslovne, pretože znamená „cez Atlantik“. Pre politikov v EÚ je najdôležitejšie to, čo si myslia ľudia za Atlantikom, nie blahobyt ich vlastných krajín a ľudí.

Dnes existuje systém, ktorý bráni ľuďom s vlastnými názormi dostať sa na vrchol európskej politiky, ako dokazuje súčasný príklad Maďarska. Tam je Orbán zúrivo napádaný EÚ, aby zabránila jeho znovuzvoleniu, práve preto, že má vlastný názor a vlastné názory, ktoré sa líšia od názorov v Bruseli. Za Orbána však Maďarsko získalo oveľa väčší medzinárodný vplyv, ako by sa dalo očakávať od malej krajiny s menej ako desiatimi miliónmi obyvateľov.

Nemusíte mať Orbána radi, ale má vlastný názor a zastáva sa záujmov maďarského ľudu. Nie je napríklad náhoda, že Maďarsko má jedny z najnižších cien energií v EÚ, pretože vzdoruje diktátu Bruselu, aby sa vzdalo lacnej ruskej energie.

EÚ a jej členské štáty sa z hráča v medzinárodnej politike stali bábkami USA. Alebo presnejšie, transatlantistov, ktorým dominujú americkí Demokrati a medzi ktorými je aj veľa Republikánov, zatiaľ čo Trump si z boja proti transatlantistom urobil svoj ústredný volebný sľub.

To nie je kompliment Trumpovi, ktorého politika je v súčasnosti úplnou katastrofou, ale to, že Trump bojuje proti transatlantistom, je jednoducho konštatovanie faktu.

Ktorá krajina by však mala brať EÚ alebo ktorýkoľvek z jej členských štátov vážne a akceptovať ich ako mediátorov, keď mediátor je iba komplicom USA, ktoré sú zapojené do všetkých medzinárodných konfliktov? Jednoducho povedané: Kto akceptuje komplica svojho oponenta ako mediátora v spore?

Ruský prezident Putin to povedal pred mnohými rokmi na panelovej diskusii: Ak EÚ len papagájuje a implementuje to, čo chce Washington, potom už nemá zmysel hovoriť s Európanmi; rovno by ste sa mali rozprávať priamo s USA.