Ako nám už dávnejšie ukradli demokraciu, ale práve jej zlodeji tvrdia, že máme najlepšiu demokraciu. Prečo sme takí naivní a stále im veríme a ich volíme ???
22.07.2025 15:10Začnime so spätným pohľadom na takzvanú pandémiu: Ak má byť vyšetrovanie „pandémie“ koronavírusu úspešné, musí odhaliť skutočné pozadie. To sa zatiaľ ale nestalo – a kde sa už začalo, tak ešte nebolo urobené kompletne, a to aj s konzekvenciami pre tých, ktorí sú zodpovední za to, aké škody narobili spoločnosti, ale aj nespočetným jednotlivcom!
Vyšetrovanie musí objasniť, ako sa zrazu a z ničoho nič respiračná infekcia stala údajne najväčšou hrozbou na svete, zatiaľ čo politici poslušne zaviedli všetky možné (nepotrebné) opatrenia. Na to sa oplatí pozrieť sa na paralelné udalosti.
Medzi takéto udalosti patrí to, čo sa napr. stalo politikom, ktorí konali na základe vlastných dôkazov a zistení.
Napríklad prezident Tanzánie John Magufuli podrobil papáju PCR testu a výsledok bol pozitívny. Potom okamžite vyhlásil, že pandémia neexistuje a preto žiadne opatrenia nie sú potrebné.
Krátko nato však zomrel záhadnou smrťou !!!
Alebo britská premiérka Liz Truss. Vo funkcii bola iba 49 dní. Bola odvolaná za pokus o zníženie daní.
V septembri 2022 vyhrala voľby ako líderka Britskej konzervatívnej strany. Jej program bol jednoduchý: Znížiť dane na stimuláciu ekonomiky. Prakticky úplne normálna konzervatívna politika. Ale v priebehu niekoľkých týždňov od nástupu do úradu bola nútená odstúpiť.
Oficiálne odôvodnenie bolo, že jej ekonomický plán „narušil trhy“ a ohrozil ekonomiku.
@escapekey analyzuje, čo sa skutočne stalo a čo to hovorí o stave demokracie:
„Liz Truss urobila osudovú chybu, pokúsila sa vládnuť bez súhlasu skutočných vládcov.“
Oznámila zníženie daní bez predošlej konzultácie s Bank of England a jej ´kumpánmi´. Reakcia bola rýchla a brutálna:
Oficiálni štatistici zrazu vyhlásili, že jej plán spustil hospodársku krízu. Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) a Úrad pre národnú štatistiku (ONS) spustili poplach, že britské financie sú v ohrození.
Centrálni bankári Bank of England uviedli, že ich údaje „dokazujú“, že jej zníženie daní bolo nebezpečné a nezodpovedné.
Finančné trhy – ktoré sú úzko prepojené s rovnakými sieťami centrálnych bánk – sa zbláznili. Hodnota libry prudko klesla a výnosy štátnych dlhopisov prudko vzrástli, akoby sa ekonomika mala skutočne zo dňa na deň zrútiť.
Médiá priživovali paniku dychberúcimi titulkami o hroziacej katastrofe. Každý, kto sledoval správy, si mohol myslieť, že Británia je na pokraji hospodárskej záhuby.
Za necelých sedem týždňov bolo posolstvo jasné: Truss musela odísť. Po iba 49 dňoch vo funkcii bola demokraticky zvolená premiérka zosadená členmi svojej strany a nahradená niekým „prijateľnejším“ pre finančné mocnosti.
Dnes, len necelé tri roky po páde jej vlády, je britský štátny dlh ešte vyšší ako počas takzvanej „trussovej krízy“!!!
Ekonomické ukazovatele, ktoré údajne voľne klesali, sa naďalej zhoršovali. Teraz je však všetko v „poriadku“ – pretože súčasná vláda robí presne to, čo jej prikáže Bank of England. Inými slovami, problémom nikdy neboli čísla v tabuľke, ale vládny líder, ktorý neposlúchol."
V podstate sa scenár narežírovaný s koronou odohral podobne.
Na začiatku boli ľudia ako Neil Ferguson z Imperial College London, ktorí nikdy neurobili ani zďaleka presnú predpoveď a tvrdili, že vypočítali hrozný počet úmrtí, ak by sa „krivka neudržiavala plochá“.
V Rakúsku existovali tzv. „výskumníci zložitosti“, ktorých predpovede by mohlo urobiť dieťa s ceruzkou od tretej triedy základnej školy.
„Nevolení“ zdravotnícki experti vytvorili desivé počítačové modely, ktoré predpovedali milióny úmrtí.
Zvolení politici boli vyzývaní, aby sa riadili týmito „odbornými“ odporúčaniami, inak by boli označení za ´protivedeckých´ vrahov.
Médiá viedli neúnavnú kampaň strachu s odvolaním sa na rastúci počet prípadov a denné štatistiky úmrtí.
Každý, kto spochybňoval lockdowny alebo zatváranie škôl, bol označený za nebezpečného blázna šíriaceho „dezinformácie“.
Ani Neil Ferguson, ani vedci zaoberajúci sa komplexitou neboli zvolení na to, aby paralyzovali ekonomiku a pozastavili základné práva.
A nehlasovali sme za to, aby WHO rozhodovala o tom, či môžeme cestovať. Ale tento „odborný“ názor súčasne prijali všetky zvolené vlády fakticky na celom svete. Politici všade sa postavili za nevolené autority a „odborníkov“.
Opakoval sa teda rovnaký základný vzorec ako v ságe Truss:
údajná kríza, „experti“ prevzali kontrolu, panika poháňaná médiami, umlčaný disent a pozastavené demokratické procesy. Pod rúškom vraj ochrany verejného zdravia to fungovalo rovnako efektívne ako s fiškálnou politikou.
Escapekey opisuje tento vzorec:
„Už teraz by mal byť rozpoznateľný desivý vzorec. Nejde o premiéra ani o pandémiu.
Je to opakovateľná metóda pozastavenia a či zrušenia demokracie“:
1. Vytvorte krízu pomocou počítačových modelov. Predpovedajte hrozný kolaps – či už ekonomický, lekársky alebo environmentálny – pomocou zložitých simulácií, ktorým väčšina ľudí nerozumie, ale ktoré znejú autoritatívne a vedecky ´presvedčivo´.“
2. Vyhláste, že problém môžu vyriešiť iba (vami vybratí) experti. Trvajte na tom, že núdzová situácia je taká závažná, že bežná demokratická diskusia je príliš pomalá alebo príliš „ignorantská“. Preneste moc na nevolených technokratov, pretože majú „dáta“ a „odborné znalosti“.
3. Eliminujte alebo odvolajte všetkých zvolených politikov, ktorí nedodržiavajú, čo potrebujete. Ak sa politik pokúsi ísť proti expertom alebo oficiálnemu naratívu, zvýšiť tlak. Zrútiť trhy, nafúknuť počty prípadov, urobiť čokoľvek – vyslať signál, že tento politik ohrozuje verejnosť.
4. Kŕmte verejnosť jedným, schváleným naratívom prostredníctvom médií. Zaplavte ľudí hroznými titulkami a autoritárskymi vyhláseniami. Označiť akýkoľvek nesúhlas ako nebezpečnú dezinformáciu. Udržiavajte všetkých v strachu a nedôvere voči iným vyhláseniam a tvrdeniam.
5. Keď kríza skončí, zabezpečte si nové právomoci. Neobnovovať staré kontrolné mechanizmy. Normalizovať predstavu, že nevolené orgány sú majú oprávnenú moc.
6. Potom čakajte na ďalšiu krízu a opakujte cyklus.
A konajte tak znova a opäť, až kým demokracia nezahynie a naivný ľud to ani nezbadá.