Ako meriame vzdialenosť k iným galaxiám a aké presné sú tieto merania? Len veľmi stručné "vysvetlenie" veľmi komplexnej veci

Čím ďalej je galaxia od nás, tým ťažšie je určiť jej vzdialenosť a tým menej presné sú tieto merania vzdialeností. 

Na určenie vzdialeností astronómovia používajú takzvanú „kozmickú stupnicu vzdialeností“: Hľadajú hviezdy alebo objekty, ktorých jasnosť sa považuje za presne známu z pozorovaní v našej vlastnej galaxii. Tieto objekty sa nazývajú „štandardné sviečky“.

Dobrým príkladom sú cefeidy. Sú to hviezdy, ktorých jasnosť sa periodicky mení. Rýchlosť tejto zmeny závisí od maximálnej jasnosti hviezdy. 

Ak sa takéto cefeidy objavia v inej galaxii, jasnosť hviezdy sa zmení, možno určiť jej maximálnu jasnosť a tým aj odhadnúť jej vzdialenosť od nás. Takto Edwin Hubble prvýkrát určil vzdialenosti k iným galaxiám.

Ďalším príkladom štandardnej sviečky je špecifický typ explózie supernovy, o ktorej sa predpokladá, že má vždy rovnakú maximálnu jasnosť. Keďže takéto explózie sú detekovateľné aj vo výrazne väčších vzdialenostiach, možno ich použiť aj na určenie vzdialeností k oveľa vzdialenejším galaxiám.

Avšak aj táto metóda má svoje obmedzenia. Dá sa to obísť určením tzv. červeného posunu galaxií. Z neho sa dá vypočítať rýchlosť, akou sa galaxia od nás vzďaľuje. A táto rýchlosť súvisí so vzdialenosťou galaxie. 

Čím viac predpokladov je však potrebných na určenie vzdialenosti a čím viac medzikrokov je potrebných, tým menej presné sú výsledky.