Ako Bush zločinecky prepadol Irak, tak podobnú vojenskú akciu teraz urobila vláda USA proti Iránu: Ide o dôležitú súčasť Trumpovej veľkej stratégie proti Číne !!!

Útokom na Irán sa USA snažia získať (nepriamu) kontrolu nad rozsiahlymi zásobami ropy a plynu, aby ich mohli použiť ako páku proti Číne. Cieľom nie je len prinútiť Peking k jednostrannej dohode, ale aj zastaviť jeho vzostup k statusu superveľmoci.

Trump tvrdil, že vojenská intervencia USA proti Iránu bola na „obranu amerického ľudu“. Mnohí kritici ho obvinili – či už žartom alebo vážne – že ju len využíva ako odvádzanie pozornosti od škandálu Epstein. Len málo pozorovateľov si však uvedomilo, že skutočným cieľom je výlučne oslabenie Číny !!!

Trump  sa rozhodol postupne zbaviť Čínu prístupu na trhy a zdroje – ideálne prostredníctvom série obchodných dohôd – aby poskytol USA potrebný nepriamy vplyv na mierové prekazenie vzostupu Číny k statusu superveľmoci.

Obchodné dohody USA s EÚ a Indiou by mohli v konečnom dôsledku viesť k tomu, že tieto krajiny odmietnu Číne prístup na trh pod hrozbou represívnych ciel.

Súčasne by špeciálna operácia USA vo Venezuele, tlak na Irán a súbežné pokusy o kontrolu nad Nigériou a ďalšími kľúčovými producentmi energie mohli Číne odrezať prístup k zdrojom, ktoré potrebuje na svoj vzostup k statusu superveľmoci.

Práve tento rozmer zdrojov zohráva ústrednú úlohu v americkej „stratégii“ voči Iránu.

Táto stratégia pochádza od námestníka ministra obrany Elbridgea Colbyho a bola podrobne opísaná v analýze publikovanej začiatkom januára.

V správe sa uvádza: 

„Vplyv USA na venezuelský – a potenciálne čoskoro aj iránsky a nigérijský – energetický export, ako aj na obchodné vzťahy s Čínou, by sa mohol zneužiť prostredníctvom hrozieb zníženia alebo zastavenia dodávok, súbežne s tlakom na spojencov v Perzskom zálive.“ 

Cieľom USA je natrvalo odsunúť Čínu na úlohu juniorského partnera USA prostredníctvom jednostrannej obchodnej dohody.

Väčšina pozorovateľov to prehliadla, ale nová Národná bezpečnostná stratégia USA v konečnom dôsledku vyzýva na „presmerovanie čínskej ekonomiky smerom k súkromnej spotrebe“.

Toto je len eufemizmus pre radikálnu reštrukturalizáciu globálnej ekonomiky: Čína má byť zbavená prístupu na trhy a zdroje, ktoré jej umožnili vzostup. Už viac nemá zostať „svetovou továrňou“, čím sa ukončí jej pôsobenie ako jediného systémového rivala USA. Obnoví sa tak unipolarita vedená USA.  

Tak si to naivne predstavuje Trump – ten ale stále nepozná dobre Čínu. A zrejme nedokáže dobre obsiahnuť ani jej obrovské možnosti, kde sa jej USA vôbec nemôžu vyrovnať a v budúcnosti čoraz menej.

Irán dodával Číne približne 13,4 % z celkových 10,27 milióna barelov ropy denne, ktoré Čína v minulom roku dovážala po mori. Washington preto chce tento tok ropy kontrolovať, znižovať alebo úplne zastaviť. „Plánom A“ bolo dosiahnuť to diplomatickou cestou – podľa príkladu Venezuely po Madurovom zatknutí. Irán krátko súhlasil, ale potom odmietol súhlasiť, pretože by to znamenalo strategickú kapituláciu. Preto Trump teraz podnikol vojenské kroky.

Vo svojom videu, v ktorom oznámil vojenskú intervenciu, Trump sľúbil Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) imunitu, ak zloží zbrane. 

Toto posilňuje teóriu, že USA chcú replikovať venezuelský model: Zrejme očakávajú, že počas prechodného obdobia do nových volieb povedie krajinu nová proamerická IRGC.

Takýto scenár by zabránil potenciálnej „balkanizácii“ Iránu a zachoval by štát neporušený. Irán by sa tak mohol vrátiť k svojej bývalej úlohe jedného z najdôležitejších regionálnych spojencov USA, čím by podporil aj azerbajdžansko-tureckú os v rozširovaní západného vplyvu pozdĺž celého južného okraja Ruska.

Zároveň by Washington získal bezprecedentný vplyv na zdroje nad Čínou prostredníctvom nepriamej kontroly nad iránskym ropným a plynárenským priemyslom, čím by ďalej obkľúčil Rusko – čo by bola vážna rana pre multipolárny svetový poriadok.

Takto to vidí aj renomovaný publicista Andrew Korybko.