Ak by žil Franc J. Strauß, Merkel by nevládla. Jeho duch „žije“ len v AfD!

Franc Jozef Strauß bol šéfom CSU od roku 1961 až do 1988, keď zomrel.  Od 1978 – 1988 bol bavorským premiérom.

Bol výrazne pravicovo-konzervatívnym politikom a silným vyznávačom tradičných kresťanských hodnôt. Štyri krát bol aj ministrom spolkovej vlády. Nepoznal som v histórii moderného Nemecka lepšieho politického rétorika ako bol tento muž – úderná sila a logika jeho argumentov boli príslovečné a jeho politickí odporcovia v Bundestagu sa ich nesmierne obávali.

Ak by dnes žil, tak by nikdy neexistovala Merkel ako kancelárka a nikdy ani ako Kohlova ministerka a Európu by nezaplavili vlny migrantov.

Poslanec  Bundestagu Stephan Protschka bol veľkým prívržencom  Straußa a bol 17 rokov členom Junge Union, ktorá je spoločnou mládežníckou organizáciou strán CSU a CDU. V roku 2010 z nej však vystúpil, lebo už nemohol zniesť ako sa z CSU čoraz viac vytrácal duch a politický odkaz Straußa. O tri roky neskôr vystúpil do AfD.

Vníma to ako obrovskú hanbu CSU, že jeho bývalá strana sa opäť celkom podriadila diktátorstvu kancelárky a že v poslednom čase, keď v Bavorsku stráca hlasy, tak začína populisticky obviňovať AfD zo sympatií voči neonacistom.

Protschka povedal, že kto nemá politické argumenty, tak sa znižuje k takýmto úbohým podlostiam a verejným klamstvám. Čoraz viac ľudí ale chápe, že AfD je jedinou stranou, ktorá sa naozaj stará o potreby a záujmy svojho národa.

Zdôraznil aj to, že v AfD nie je žiadny neonacista a že skutoční nacisti boli mnoho rokov v CDU, FDP a niekoľkí aj v SPD.

V jeho vlasti – v Dolnom Bavorsku -  ktoré je pre neho „Východom Západu“, má AfD také vysoké preferncie ako nikde inde na západe Nemecka. Ukázalo sa to aj pri posledných krajinských voľbách.

Čím silnejšia sa AfD stáva a čím výraznejšie sa presadzuje pri vecných témach, tým viac broja proti nej tradičné strany a na jej osočovanie je im každý prostriedok dobrý. A robí to aj CSU, ktorá sa dokonca sama označuje za pravicovo konzervatívnu – Franc Josef  Strauß by sa za jej dnešnú tvár ale už len hanbil a červeňal.

Na druhú stranu sa však treba zmieniť aj o tom, že niektoré médiá – dokonca aj mainstreamové – sa už čiastočne odkláňajú od etablovaných strán i od ich utečeneckej politiky a začínajú brať AfD vážne a „nevidia“ v nej akúsi pomocníčku neonacistov.