Aj Švajčiarsko už má francúzske pomery: Obrovské nepokoje v Lausanne vedú k jedinému záveru: Lausanne sa stalo „brutálnym parížskym predmestím“. A Lausanne to je ešte len začiatok pre Švajčiarov!

Horiace barikády, Molotovove koktaily, zničený autobus: Hneď ako slnko zapadlo, tak malebné mesto pri Ženevskom jazere sa premenilo na bojisko.

Násilie sa opäť stupňovalo v noci na utorok. Približne 200 mladých ľudí sa druhý deň po sebe vzbúrilo a zaútočilo na políciu. Lietali kamene, zápalné bomby a vybuchovali ohňostroje. Horeli kontajnery a smetné koše. Vážne poškodený bol aj autobus verejnej dopravy.

Hrozivé zábery z Lausanne pripomínajú zábery z parížskych predmestí v roku 2023. Predmestie v noci horí a výtržnícka migrantská mládež sa zapája do pouličných bitiek s políciou.

Príčina je tiež paralelná k Francúzsku. Nepokoje vo Francúzsku sa začali po tom, čo polícia po naháňačke zastrelila 17-ročného Nahela. Nepokoje v západnom Švajčiarsku sa začali po tom, čo 17-ročný Marvin po autovej policajnej naháňačke  narazil do steny, ktorá ho usmrtila. Obaja šoférovali ukradnuté vozidlá. Obaja boli imigranti tmavej pleti.

Švajčiarské médiá sa však paralelám vyhýbajú. „Lausanne nie je Paríž,“ píše lživo Neue Zürcher Zeitung.

„Lausanne sa nedá porovnávať s Parížom ani s Marseille,“ uvádza aj švajčiarska televízia.

Pravdou je, že štvrť Prélaz v Lausanne, kde k nepokojom došlo, nie je ani zďaleka taká schátralá ako predmestia vo Francúzsku. Cez deň je to normálna štvrť – až na jeden detail, o ktorom novinári ale radšej mlčia.

Podiel cudzincov v Lausanne je 43 percent, čo je absolútny rekord pre Švajčiarsko.

Do Lausanne  som chodieval z Nemecka, žila tam moja nevlastná matka, rodáčka z Paríža. Mnoho rokov pracovala vo Švajčiarsku ako lekárka. Naposledy som tam bol pred viac ako 20 rokmi, keď ešte žila.  Mesto bolo vtedy čisté, usporiadané a pokojné – jednoducho sa tam človek mohol kdekoľvek aj v noci pohybovať a nemusel sa ničoho obávať.

Kriminalita bola neznámou vecou -  v meste bolo počuť takmer výlučne len francúzštinu, ale švajčiarsku a nie africkú, ako teraz. Mesto sa odvtedy zmenilo na nepoznanie – mnohí Švajčiari sa odtiaľ radšej vysťahovali, tak aj môj nevlastný brat.

Žije teraz v neďalekom malom mestečku Préverenges (5 200 obyvateľov), desať kilometrov od Lausanne, kde ešte existuje staré dobré nekriminálne Švajčiarsko a žiadni migranti.

V lausannskej mestskej časti Prélaz je podiel migrantov dokonca až 52 percent.

V uliciach dominujú mladí mužskí migranti a obchod s drogami prekvitá. Podiel cudzincov medzi nočnými výtržníkmi v uliciach bol ešte vyšší.

A rovnako ako červeno-zelený Paríž, aj Lausanne je pevne v ľavicových rukách. Šesť zo siedmich členov mestskej rady je ľavicových, ku ktorým sa pridal jeden liberál. Ten je zodpovedný za políciu a verejnú bezpečnosť.

Toto je švajčiarska irónia: Jediný konzervatívec v mestskej vláde má teraz za úlohu zabezpečiť, aby sa Lausanne nestalo ako Paríž.

Môj nevlastný brat, ktorý sa narodil v Lausanne a veľmi ho miloval, odkedy sa odtiaľ vysťahoval, už nikdy viac tam nevkročil.

Hovori, že to už nie je jeho mesto -  a tak ako som písal už v mnohých článkoch:

Európa už nikdy nebude naša. Merkel ju odstúpila a predala na cudzie kultúry a my sme sa len prizerali a veľmi mnohí z nás jej spočiatku za to ešte aj tlieskali.