To podnietilo ďalší intenzívny rozvoj rôznych remesiel. Šikovní a talentovaní veľkomoravskí remeselníci si osvojovali rýchlo nové druhy remeselníckych techník. Ich produkty tým získavali na kvalite a na rozmanitosti. To málo za následok zvyšovanie objemu produkcie výrobkov.
Ďalším dôležitým faktorom narastania životnej úrovne obyvateľstva bol rozkvet umeleckého remeselníctva, pri ktorom Staroslováci preukazovali obzvlášť veľkú zručnosť a kreativitu.
Umelecké remeslo podporovali vo veľkom zámožní a bohatí, a to predovšetkým vo vlastnom záujme. Zo strany bohatej šľachty, veľmožov a kniežat sa totiž neustále zvyšoval dopyt po nových a exkluzívnych umeleckých výrobkoch. Tie sa stávali prestížnymi objektami a preto boli veľmi žiadané.
Tak vznikali veľké dielne a remeselnícke centrá a narastal veľkoobchod. Tieto centrá sa postupne budovali v bezprostrednom okolí opevnených hradišť.
# # # # # # # # # # # # #
Nitra veľmi získala na význame v tridsiatich rokoch deviateho storočia, keď sa kniežaťu Pribinovi podarilo zjednotiť viaceré staroslovenské kmene, ktoré žili v jej blízkom i vzdialenejšom okolí. A Pribina sa následne stal nitrianskym kniežaťom a ako múdry a prezieravý patriarch užíval veľkú autoritu u svojich poddaných.
Niekedy v tom čase prišlo aj k rýchlemu zjednoteniu viacerých staroslovenských kmeňov, ktoré žili na juhovýchodných územiach dnešnej Moravy, veľmožom Mojmírom I. Po ich spojení ho ich vladykovia vyhlásili za svoje knieža.
Mojmír bol veľmi schopným a mocichtivým mužom a už po relatívne krátkom čase natoľko zosilnel, že pokojného a mierumilovného Pribinu vyhnal z Nitry a zmocnil sa celého jeho kniežatstva. Následne ho pripojil k svojmu veľkému moravskému teritóriu.
A tak to v podstate bol práve on, kto založil a či vytvoril prvú jednoduchú „štátnu“ formu Veľkej Moravy.
Jej zrod síce vyšiel z aktu násilnej uzurpácie, ale veď ktorá ríša nevznikla krviprelievaním, používaním a nasadením tvrdej bezohľadnej moci, prípadne aj ako následok úskočných intríg? Takmer všetky vznikali takto.
A história nás učí, že fakticky každá doba mala svoje formy machiavellizmu, a to už veľmi dávno pred slávnym Florentínčanom Niccolom Machiavellim, ktorý sa preslávil svojou knihou Knieža, kde hovorí o obrovskom význame silnej moci, koncentrovanej v rukách schopného vládcu, ktorá jediná je zárukou dobre fungujúceho štátu. A na jej udržanie a upevnenie je dovolený a je aj morálny akýkoľvek prostriedok.
Tak znela filozofia moci podľa Machiavelliho a po celé stáročia sa na ňu odvolávali nespočetní brutálni diktátori i patologicky chorí politici.
# # # # # # # # # # # # #
Neskôr, po niekoľkých rokoch, dosadil Mojmír I. na čelo niekdajšieho samostatného Pribinovho kniežatstva svojho príbuzného Rastislava. Mojmír už bol pokrsteným kresťanom, aj keď podľa všetkého sa dal od Frankov pokrstiť nie z presvedčenia viery, ale len z politických dôvodov. S veľkou pravdepodobnosťou stál vo vazalskom vzťahu k mocnej ríši Frankov, konkrétne ku franskému kráľovi Ľudovítovi Nemcovi.
Možno to usudzovať z tej skutočnosti, že sa správal celkom neutrálne k jeho vojenským operáciám a ťaženiam, ktoré tento podnikal.
Ale po niekoľkých rokoch, keď jeho moc a vplyv narástli, prišiel čas, že sa rozhodol zrušiť svoje vazalstvo ku Franskej ríši. To však nebolo rozumné, lebo sa čoskoro malo ukázať, že sa veľmi precenil a situáciu neodhadol dobre.
Reakcia kráľa Ľudovíta Nemca nenechala na seba dlho čakať. Veľmi rýchlo zhromaždil pomerne veľké vojsko a vydal sa zo svojho sídla v Regensburgu do boja.
V druhej polovici roku 846 vtrhol so svojimi vojakmi na Veľkú Moravu. Mojmír už zakrátko pochopil, že jeho vojsko je slabé a nedokáže rovnocenne bojovať s nepriateľom. Uznal, že urobil veľkú chybu a vyslal poslov k Ľudovítovi, aby ho poprosili o prepáčenie. To však nepomohlo a Ľudoví Nemec Mojmíra okamžite zosadil z trónu a na jeho miesto dosadil Rastislava. Ten si ako vládca Veľkej Moravy postupne získal silnú pozíciu.
Pokračovanie nasleduje
