77. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

01.06.2019 23:19

Anastázius pozorne a napäto počúval neobyčajne pútavé rozprávanie svojho moslimského priateľa. 

Nikdy by si nebol pomyslel, že zažil taký zvláštny obrat vo svojom živote. V priebehu jeho rozprávania  sa mu otvorili oči a pochopil, že všetky náboženstvá, pokiaľ sú ušľachtilé a slúžia predovšetkým jednoduchým ľuďom a nie vládcom a mocipánom sveta, tak vo svojej podstate učia vždy len to isté, lebo ukazujú najpriamejšiu a jedinú cestu k pravda a ku šťastiu.

Ozval sa:

„Som si celkom istý, že to bol práve tento tvoj úžasný sen, kde sa ti zjavil Alah, a ktorý ťa celkom zmenil a bol podnetom toho, že si sa stal  dervišom.“

„Máš úplnú pravdu, priateľu môj mladý.

Po mojom sne, ktorý ma tak veľmi zmenil, som veľmi rýchlo pochopil, že najrýchlejšie prídem k Alahovi po tej istej ceste, ktorou kráčajú derviši.

Zriekol som sa blahobytu i nadbytku a nezmyselných a pochybných radovánok života a vôbec mi to nechýbalo, hoci predtým som nič z toho nemohol postrádať. Veľmi rýchlo som sa naučil celý Korán naspamäť.

Najdôležitejšie však bolo to, že som sa rýchlo naučil podľa neho aj žiť. A to napriek tomu, že som nesúhlasil so všetkými výpoveďami Mohameda a nesúhlasil som s ním aj v tom, že niečo nepovedal, čo sa pre mňa stalo veľmi dôležitým a čo musí byť dôležité pre všetkých moslimov.

Mohamed napríklad nikde nehovorí: „Chudoba je moja najvyššia cnosť.“

Podobne postrádam aj  to, že Mohamed nikde nezdôraznil, že bohatí, ktorí sa so svojím bohatstvom nedelia s chudobnými, sa do raja nikdy nedostanú.

Keď som odišiel z Bagdadu po mojej vnútornej premene, tak som na mojej púti, aby som sa stal dervišom, stretol v Sýrii  aj s viacerými ctihodnými kresťanskými pustovníkmi a potulnými mníchmi, ktorí tam žili. Z Badadu som totiž odišiel žiť do Damasku a z ich rozprávania som sa naučil veľmi si ctiť aj Ježiša, o ktorom hovorí aj Korán, veď je jedným z našich najuctievanejších a najuznávanejších prorokov.

V islamskom učení však stojí Ježiš celkom v tieni Mohameda. Je to len preto tak, lebo vy kresťania ho nezmyselne uctievate ako Boha a pritom si vôbec neuvedomujete, že to je hriešne bohorúhačstvo.

To potom núti mohamedánov k tomu, aby ho príliš nevyzdvihovali.

Jediný Boh bol, je a bude vždy len Alah a ten nikdy nemal ani ženu a ani syna.

Ale napriek tomu, čo som teraz povedal, sa mne osobne Ježiš stal v niektorých prípadoch bližší ako Mohamed a preto v mnohom nasledujem práve jeho cestu a riadim sa jeho výrokmi.

Jeho cnosti – bol chudobný ako posledný žobrák a neprestajne bol na cestách a medzi ľuďmi, ktorým pomáhal a ich vyučoval – sa pre mňa stali najdôležitejšími cnosťami dobrého a nanajvýš zbožného derviša a stále sa nimi riadim.

Ježiš sa na noc obvykle vždy uložil tam, kde práve bol – veľmi často pod holým nebom. Nikdy si nič neodkladal pre seba a nezhromažďoval nič pre seba.

A ak bol hladný a nemal nič iné, tak jedol korienky, žul trávu a pil vodu z Jordánu. Jeho každodenným odevom bola obyčajná ľanová plachta, do ktorej si zahalil svoje telo.

Pre mňa bol Ježiš jedným z nás a ja ho preto nazývam krstným otcom všetkých dervišov a niekedy ho označujem aj za ich praotca.

Musíš vedieť ešte niečo – od Ježiša, môjho praotca, som sa naučil aj najmúdrejšiu a najvznešenejšiu vetu:

„Bez dobrých priateľov je aj raj pustý, prázdny a nevľúdny.“  

 

Pokračovanie nasleduje