„Možno mi nebudeš chcieť uveriť, keď ti rozpoviem, ako sa to všetko s mojím dervišstvom udialo, ale naozaj sa to tak stalo.
Bol som totiž mladíčkom, akého si pravý derviš nielenže neželá nikdy mať vo svojej prítomnosti, ale akého vyslovene neznáša a praje mu za jeho nemóresne správanie tie najhoršie tresty všemocného Alaha.
Pochádzam z veľmi bohatej rodiny. Otec obchodoval s drahými tovarmi z východnej Ázie, čo bolo veľmi výnosné. Zbožňoval som luxus, blahobyt, peniaze a krásne ženy. Nevyzeral som zle, a tak som to vtedy všestranne a intenzívne využíval – teraz poviem, že hanebne a hriešne zneužíval. Žil som veľmi hýrivým a prázdnym životom, ktorý nič hodnotné nanapĺňalo nedávalo mu hlbší zmysel.
Takmer každý deň som mal na programe pochybné zábavné podniky, kde som trávil celé noci a plnými priehrštiami som vyhadzoval peniaze na ľahké ženy a s úspechom som zvádzal najkrajšie brušné tanečnice.
Rodičom sa to samozrejme nepáčilo a matka, ktorej som bol miláčikom, mi dlho kryla chrbát a zastávala ma pred otcom, že som ešte mladý a určite, že ešte prídem k rozumu.
Otca ale napokon jedného dňa prešla jeho anjelská trpezlivosť, ktorú so mnou mal a prestal mi dávať peniaze.
To ma ale nezlomilo a objavil som v sebe veľké nadanie na obchodovanie. Zrejme som túto schopnosť zdedil po mojom otcovi. Veľmi rýchlo som začal zarábať viac, ako bolo to, čo mi dával otec. Bol to však nepoctivý druh obchodovania, ktorý som robil – to ale vynášalo najviac.
A tak som naďalej každý deň sníval o radovánkach, ktoré ma večer čo večer očakávali v najlepších bagdadských bordeloch.
Jedno ráno po ďalšej z nespočetných prehýrených nocí som sa zas raz vrátil z najluxusnejšieho nevestínca a uložil som sa na odpočinok, aby som si pospal. Prisnil sa mi veľmi neobyčajný a podivný sen.
Už sa nepamätám ako sa to stalo, ale odrazu celkom znenazdajky som sa vo sne ocitol pred tvárou Alaha, pred neobyčajne prísnou a zvraštene nahnevanou tvárou Alaha Najvyššieho – tvárou, ktorú nesmie nikto zhliadnuť. Ja som ju však v mojom osudovom sne, ktorý celkom zmenil môj život, smel uvidieť.
A hoci Alah ku mne neprehovoril ani jedno jediné slovo, tak stačil jediný jeho pohľad na to, aby som celý môj nehodný život úplne zmenil – zmenil od základu. A zmenil som ho hneď a okamžite. Ako hovorievate vy kresťania – tak zo Šaula sa stal Pavol. Bol som osvietený.
Keď som sa v ten deň niekedy pred obedom prebudil, tak som hneď padol na kolená a po prvý raz v mojom živote hýrivca som sa vrúcne modlil k Alahovi. Bolo to z najhlbšej a najvnútornejšej potreby mojej duše a z najúprimnejšieho presvedčenia.
Ďakoval som mu za to, že mi otvoril oči a že som odrazu jasne uvidel, v akom úbohom otroctve ducha som dovtedy žil. Môj duch s oslobodil a moje telo ho prestlo ovládať. Muselo sa mu navždy podriadiť.
Od tej chvíle dostal celý môj život novú náplň a nový smer. Povrchné a prázdne zábavy tohto sveta pre mňa úplne prestali existovať.
Prvým krokom na mojej novej životnej ceste bolo rozhodnutie odísť preč z Bagdadu.“
Pokračovanie nasleduje
