„Čakala a dúfala som, že sa ma to opýtaš.“
Melina sa aj v tomto prípade prejavila úplne inakšie ako to prikazovala ženám ortodoxná byzantská morálka, ktorá im – a predovšetkým mladým dievčatám – predpisovala voči mužom maximálnu zdržanlivosť.
Pokračovala hneď ďalej:
„Môj otec je, ako zaiste už vieš, kupec, a kupci nezvyknú našu prísnu morálku akceptovať v plnom rozsahu, tak ako to robia ostatní otcovia byzantských dcér. A ani nikdy prísne nestrážil svoje dcéry. Odkedy pred dvoma rokmi zomrela naša milovaná matka, sme my dve, moja sestra a ja, domácimi paniami a v dome sa staráme o všetko, najmä počas otcovej neprítomnosti. A preto je aj naša sloboda fakticky neobmedzená, a to znamená, že aj na našu morálku dohliadame sami.
Ešte jednu vec ti chcem povedať. Môj otec sa bude cítiť veľmi poctený, keď sa dozvie, že Anastázius, najchýrnejší žiak slávneho Fotia a súčsne aj obľúbenec byzantského cisára, prejavuje záujem o jeho dcéru.
Lebo veď akože inakšie si mám vyložiť tvoju otázku?“
Dievčina sa odmlčala na chvíľku, aby sa mohla trochu pokochať na okamžitom účinku svojich priamych otvorených slov, na aké mladí byzantskí muži neboli zvyknutí. A účinok sa v tomto prípade prejavil nápadnou červeňou v tvári mladého muža. Ten sa k tomu čo povedala, ale nijako neponáhľal vyjadriť, a tak Melina pokojne pokračovala ďalej:
„Prídi k nám napozajtra večer, budem doma celkom sama. Moja sestra odíde zajtra na niekoľko dní k otcovej sestre, ktorá žije v provincii. Sestru bude sprevádzať aj otec, ktorý tam pocestuje s ňou, lebo sa so svojou sestrou už dlhú dobu nevidel a má ju veľmi rád. Je od nej starší o desať rokov a keď bola malá, tak bol pre ňu akoby jej druhý otec. Zajtra sa vráti domov z dlhšej obchodnej cesty a už sa na ňu veľmi teší.
Tak a teraz ťa dovediem k mojej sestre Eugénii, ktorá ťa už netzrpezlivo očakáva.“
# # # # # # # # # # # # #
Dvadsaťročná Eugénia sa mala už čoskoro vydávať, ale občasná veľmi silná bolesť v podbrušku a s tým neraz spojené silné krvácanie ju už dlhšiu dobu znepokojovali a nepríjemne komplikovali jej život. Veľmi dlho sa zdráhala priznať sa niekomu so svojimi intímnymi ženskými ťažkosťami. Ale už dávnejšie stanovený termín svadby sa blížil a bolesti neprestávali, a tak sa napokon s háklivou vecou zdôverila svojej sestre.
Melina, ktorá mala výborný vzťah s otcom a bola mimoriadne otvoreným človekom, ho hneď informovala o tom, čo trápi a sužuje Eugéniu. Kupec sa rozhodol požiadať o pomoc pre dcéru Johanna z Kapadokie.
Eugénia privítala Anastázia vo svojej priestrannej, prekrásne vybavenej komnate. Sedela za nízkym pozláteným stolíkom z ebenového dreva a vyšívala blúzku. Milovala ručné práce a veľmi rada mala vlastné kreácie. Podobala sa na svoju mladšiu sestru, a hoci bola pekná aj ona, Melina ju v kráse prevyšovala. Sestry ale boli navzájom jedno srdce a jedna duša – a ak trápilo niečo jednu, potom to druhá preciťovala tak, ako by to bolo jej vlastné trápenie. Podobne to bolo s radosťou – keď ju pociťovala jedna, tak druhá sa tešila rovnako.
Po tom ako Melina sestre predstavila Anastázia, tak sa diskrétne z komnaty Eugénie vzdialila a nechala ich samých. Mladý lekár po krátkom zdvorilostnom rozhovore s Eugéniou prešiel k záležitosti, pre ktorú prišiel a ktorá bola nepríjemná pre každú mladú žena, ktorá bola tak postihnutá.
Najprv sa jej podrobne povypytoval na príznaky a priebeh jej choroby. Keď mu to všetko opísala, tak ju požiadal, aby sa vyzliekla, lebo musí presne vyšetriť, kde v podbrušku pociťuje bolesti.
Mladá žena sa nápadne zarumenila a sklopila svoje pekné veľké oči a zrozpačitela, lebo s tým nepočítala. Lekári, ktorí ju predtým liečili, jej podávali len medikamenty, ale jej telo nevyšetrovali.
Jej tvár odzrkadlovala, že nebolo pre ňu ľahké splniť to, o čo ju požiadal Anastázius. Ešte nikdy dosiaľ sa neobnažila pred zrakom nejakého muža, a to ešte takého mladého a atraktívneho, akým bol muž, ktorý stál pred ňou.
Anastázius ale bol veľmi dobrým znalcom ľudskej duše a vedel, čo sa v Eugénii teraz odohrávalo. Preto sa jej hneď prihovoril veľmi milým a posmelujúcim hlasom:
Pokračovanie nasleduje
