„Egyptskí lekári pri takej príležitosti vzali určité množstvo smolného uhlia a zapálili ho. Dievča, o ktorého panenstve niekto vyslovil pochybnosti a bolo z nejakého dôvodu potrebné mať v tom istotu, sa muselo u lekára postaviť pred dym, ktorý vychádzal z tlejúceho smolného uhlia a sa nad ním vznášal vo forme hustého obláčika.
Potom lekár prikázal dievčine silno fúkať do dymu. Ak sa pritom dym nevznietil a nezačalo sa z neho iskriť, tak sa to pokladalo za spoľahlivý dôkaz jej panenstva.
Staroegyptskí lekári boli totiž skalopevne presvedčení o tom, že dievča, ktoré už aspoň raz zakúsilo rozkoš telesnej lásky, tak má vo svojom vnútri podstatne viac horúčavy a páľavy, ako panna, ktorá ešte nikdy sexuálne neobcovala.
Podľa ich názoru sa vnútorná horúčava ženy, ktorá už mala sexuálne skúsenost, musela preniesť aj do jej dychu a ten potom bol v stave vyvolať iskrenie dymu, keď do neho začala dýchať.
Ako však k tomuto poznaniu egyptskí lekári prišli, o tom ich učené knihy mlčia.“
Keď Anatázius dokončil svoju krátku prednášku, tak sa s úsmevom pozrel na Melinu a prv, ako stihla k nej niečo povedať, nechal sa opäť počuť, pričom jeho hlas znel trochu provokačne:
„Ak chceš, tak môžeme túto metódu staroegyptských lekárov spoločne vyskúšať. Prídeš ku mne zajtra do praxe a urobíme to.“
„To ale vôbec nie je potrebné, múdry Anastázius“, povedalo dievča dôrazne a na jeho peknej tvári sa objavili náznaky pobavenia a pokračovalo:
„Ja predsa pravdu poznám a okrem toho nemusím nikomu nič dokazovať. A samozrejme ani tebe nie. Ale preds ty ju musíš poznať tiež. Veď ako si sa zmienil, tak si nazrel hlboko do mojej duše a tam je všetko ukryté.
A ešte raz – niet nikoho, kto by odo mňa požadoval overovanie môjho panenstva, tak ako to bolo v prípade mnohých egyptských dievčat v starom Egypte.“
„Máš pravdu, krásna Melina! Bol som len zvedavý, ako budeš reagovať. A ako lekár ti prezradím ešte niečo, ale ťa prosím o diskrétnosť a ponechaj si to len pre seba, čo ti teraz poviem.
Naša byzantská morálka je v tomto smere plná nezmyselných a malicherných škrupúľ a bráni ľuďom, aby si mohli slobodne uvedomiť, že láska a erotika sú tým najkrajším, čím sa muž a žena môžu navzájom obdarovať.
Preto je veľká škoda každého dňa, keď to prísni byzantskí otcovia svojím dcéram zabraňujú v mene tejto morálky.“
Keď Anastázius skončil, tak pozoroval tvár dievčaťa skúmajúc, aký účinok na nej zanechali jeho nezvyčajné slová.
Melina neodpovedala, krátko premýšľala. Bola očividne dosť zaskočená otvorenosťou mladého lekára v takej chúlostivej intímnej veci. Nič podobné nikdy od nikoho nepočula.
Anastázius to rýchlo zbadal a zmenil tému. Začal hovoriť o záležitosti kvôli ktorej prišiel. Ale predtým sa ešte dievčiny opýtal:
„Prv ako ma zavedieš k tvojej chorej sestre, tak mi prosím ešte povedz, kedy ťa môžem opäť uvidieť?“
Pokračovanie nasleduje
