Franskí veľmoži a franskí kupci, ktorí boli na Veľkej Morave sa správali neobyčajne spupne a maximálne koristnícky. Mohli tam v podstate beztrestne vyčíňať, lebo podľa zmluvy urobenej medzi Ľudovítom Nemcom a Rastislavom vo všetkom podliehali len svojmu franskému panovníkovi a tak im na Veľkej Morave nesmel nikto skriviť ani len vlas na hlave.
A franských kňazov veľmi poburovalo to, že Konštantín a Metod mali vo všetkom veľkú podporu tak Rastislava, ako aj Svätopluka, ktorí boli tým čo bratia robili priam unesení.
Dostali od nich aj mnoho schopných žiakov, ktorých vyučovali kresťanskú teológiu i filozofiu a preto už čoskoro im mohli pomáhať rozširovať byzantskú kresťanskú vierouku po celej krajine.
To sa samozrejme veľmi rýchlo dostalo až do uší Ľudovíta Nemca a niet divu, že ho to hnevalo. Ale najviac sa mu nepáčilo to, že Rastislavovo posolstvo dostalo v Konštantinopole od byzantského cisára aj prísľub vojenskej pomoci v prípade potreby proti Bulharom, s ktorými sa Frankovia usilovali dosiahnuť spojenectvo, aby tak mohli vytvárať tlak na Veľkú Moravu z východu.
A zo strany Byzantínskeho vládcu to neostalo len pri sľuboch, čo potvrdila veľmi názorne veľká byzantská flotila, ktorá o niekoľko mesiacov po odchode slovanských poslov demonštrovala svojou prítomnosťou na strednom toku Dunaja, že v prípade potreby Veľkej Moravy je pripravená zasiahnuť proti Bulharom v jej prospech. Ale napokon spojenectvo s Veľkou Moravou bolo prospešné aj Byzancii, pre ktorú mocní Bulhari predstavovali trvalú hrozbu.
# # # # # # # # # # # # #
Neprešlo ešte ani veľa času od príchodu byzantských bratov vierozvestov na Veľkú Moravu a tí vo svojej neobyčajne plodnej misionárskej činnosti už dosiahli prenikavé úspechy. V neposlednom rade aj preto, že sa veľmi rýchlo aranžovali s mentalitou veľkomoravských Slovanov a dokonale ich spoznali a tí si ich obľúbili, akoby boli tej istej krvi.
A treba pripomenúť, že určite im v tom bola nápomocná aj tá skutočnosť, že ich matka mala slovanský pôvod. To sa medzi ich blízkymi priateľmi rýchlo rozšírilo a netrvalo dlho a vedela o tom celá Veľká Morava. A ľud staroslovenský ich potom už doslova zbožňoval a im žehnal.
Chýry o tom sa rýchlo dostali aj do uší franských kňazov a tí bratov ešte väčšmi znenávideli, pričom celkom zabudli na najdôležitejšie a najvznešenejšie posolstvo z úst Ježiša Krista:
„Miluj bližného svojho tak ako miluješ seba samého.“
A to len potvrdzovalo fakt, že v skutočnosti neboli vôbec pravými vyznávačmi kresťanstva, lebo nepoznali lásku, tak ako ju vyučoval a kázal Kristus, ktorý sa len z preveľkej svojej lásky k ľuďom nechal ukrižovať a podstúpil v tele človeka potupnú a bolestnú smrť na kríži.
Kresťanstvo bolo pre franských kňazov len účelovým prostriedkom, ktorým chceli dokazovať svoju dominanciu a nadradenosť nad veľkomoravskými Slovanmi.
# # # # # # # # # # # # #
Netrvalo dlho a v staroslovenčine sa začali konať na celej Veľkej Morave aj všetky liturgické obrady kresťanských omší. A dokonca aj chrámové nábožné piesne zaznievali v tejto nádhernej a zvučno-ľúbivej reči.
Solúnski bratia boli činní aj v oblasti práva a v reči ľudu uzákonili a spísali aj celé komplexné cirkevné právo. Hlavný podiel na zostavovaní a vypracovaní cirkevno-právnych zákonov mal Metod.
To všetko nesmierne popudzovalo franských kňazov, ktorí v tom videli útok proti sebe a samozrejme aj proti svojmu pánovi – franskému panovnikovi.
Svätí bratia mali veľmi veľa práce a na všetko sami ani nestačili. Vychovali si však viacero verných žiakov – v prenesenom slova zmysle ich možno označiť za ich apoštolov - a tí im nadšene pomáhali a niektorí už boli v ich poverení schopní aj sami šíriť Slovo Božie medzi svojimi staroslovenskými rodákmi.
Pokračovanie nasleduje
