Najbližším cieľom Anastáziovych ciest bolo hlavné mesto Byzancie, jeho milované mesto – bašta kresťanstva. Bol rozhodnutý, že tam pobudne o niečo dlhšie ako pôvodne zamýšľal.
A to napriek tomu, že ešte vôbec nevedel, čo má povedať Meline a ako sa má ospravedlniť za to, čo jej vykonal – veď zradil jej veľkú lásku, ktorú k nemu pociťovala a mu prejavovala.
Zvlaštne, že teraz, keď bol opäť už v blízkosti Konštantinopolu a tým aj v jej blízkosti, tak sa v jeho srdci znova začali prebúdzať a ozývať pocity lásky k nej.
Keď si to začal uvedomovať, tak si zároveň musel priznať, že ju vlastne nikdy skutočne neprestal milovať, ale že lásku ku nej – keď bol od nej v Alexandrii tak veľmi vzdialeny – akonáhle spoznal prekrásnu Arsinoe, začal potláčať tým viac, čím viac ho ovládala láska ku krásnej židovke.
Až teraz odrazu vedel, že v skutočnosti miloval obidve tieto úžasné a jedinečné ženy.
A bol si celkom istý aj tým, že ak by nebol kresťanom, ale moslimom, tak by ich chcel mať pri sebe navždy po celý život obidve súčasne.
V takýchto zvláštnych chvíľach svojho života sa nevdojak musel neraz vypytovať sám seba, či je ľudské srdce skutočne stvorené takým spôsobom, aby po celý život milovalo len jedneho človeka, teda v takom prípade muž len jednu ženu a naopak zas žena len jediného muža.
A či je to len príkaz Boha Všemohúceho, alebo len prísne nariadenie našej cirkvi kresťanskej svätej?
Ak je to tak – tak prečo je to tak? Ublíži muž žene, ak miluje súčasne ešte aj inú ženu, alebo žena mužovi, ak má v srdci lásku aj pre iného muža?
A ak áno, prečo potom vlastne je to tak? Nijaká láska k ľuďom by predsa nemala byť hriechom. Veď sám Boh je najväčšia láska a miluje všetkých ľudí. A Boh nás stvoril na svoj obraz a preto aj my by sme mali smieť milovať každého. Prečo sme potom ale takí veľmi žiarliví na niektoré prejavy lásky?
Je to naozaj zlé, keď na lásku žiarlime, ale vojny, otroctvo a vraždenie nielenže pripúšťame, ale dokonca neraz hlásame, že mnohé akty násilia a vraždenia nevinných sa dejú v mene Najvyššieho a pre šírenie jeho slávy.
Nie je to ale najväčšia a najstrašnejšia urážka Boha milosrdného a láskyplného, ktorého najbytostnejšia podstata je práve láska a milosrdenstvo ku všetkým ľuďom bez rozdielu pohlavia a farby plete?
# # # # # # # # # # # # #
Pri takých myšlienkach sa práve už chystal vkročiť na loď, ktorá smerovala do Konštantinopolu a kde už mal zakúpené miesto, keď odrazu za chrbtom začul neznámy hlas, ako zavolal jeho meno. Prekvapene sa otočil a pozeral sa do očí muža, ktorého videl po prvý raz a nechápal, odkiaľ mohol poznať jeho meno.
Pokračovanie nasleduje
