135. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

„Áno, máš pravdu, tuším to, ale nie som si celkom istý tým čo tuším. Preto rozprávaj ďalej, som nesmierne zvedavý na dôvod toho, prečo ste  tu porušili vašu židovskú tradíciu.“

Anastázius nabádal netrpezlivo rabína, aby mu odhalil záhadu mena svojej dcéry. A ten sa nenechal dlho prosiť a žičlivým okom pozerajúc na mladého muža pokračoval:

„Ako som už povedal – Arsinoe boľa oveľa pohľadnejšia ako jej pekná staršia sestra Kleopatra. Avšak nielen to, ona bola aj oveľa čestnejšia a nepoznala vôbec žiadnu záľudnosť, čím Kleopatra doslova oplývala. Nadovšetko milovala svoj starobylý a slávny faraónsky Egypt a za nič na svete by nebola zapredala svoju vlasť a vydala ju Rimanom.

Naproti tomu Kleopatra bola nesmierne egoistická, ctižiadostivá a slávybažná, a tak aj zradná a mocou posadnutá.

Nebudem ti teraz všetko podrobne rozprávať – veď si určite máte aj veľa čo povedať s Arsinoe – čo sa odohralo asi pol storočia pred našim letopočtom, keď Egypt pričinením Kleopatry navždy stratil svoju samostatnosť a nezávislosť a stal sa rímskou provinciou.

A teraz z toho zhrniem už len to podstatné, aj keď aj to je obsiahle, lebo chcem, aby si o tom mal pekný ucelený obraz.

Krásna a ušľachtilá Arsinoe bola rodenou rebelkou a voľnomyšlienkárkou. A preto samozrejme bola aj neohrozenou bojovníčkou za slobodu a nezávislosť Egypta. Tak sa stala aj najväčšou a najnebezpečnejšou protivníčkou svojej sestry, ktorá sa stala z moci Ríma egyptskou vládkyňou. Arsinoe bola na krátky čas aj nositeľkou nádeje na oslobodenie Egypta z moci Ríma.

Ale veľká podlosť a vražedná zákernosť jej sestry Kleopatry boli väčšie a silnejšie ako všetko šľachetné úsilie Arsinoe.

Po smrti Ptolemaja XII., ich otca, sa situácia v Egypte vyvinula tak, že Cézar, ktorý prišiel do Alexandrie na čele rímskeho vojska, vzniesol na Egypt neobyčajne vysoké finančné požiadavky. Kleopatra okamžite pristúpila na jeho požiadavky, ale za jednej podmienky – ak ju Cézar vyhlási za kráľovnú Egypta.

Tak sa aj stalo, ale proti vôli ľudu, ktorý dobre tušil, že Kleopatra ho zderie hoci aj z kože, len aby vyhovela svojmu rímskemu ochrancovi a už veľmi skoro aj milencovi.

Keď sa Arsinoe dozvedela, že jej sestra zapredala jej milovaný Egypt Cézarovi a pripravila ho tak o jeho suverenitu, postavila sa na čelo egyptskej armády a rýchlo zaútočila na Alexandriu, kde boli Kleopatra s Cézarom so svojimi vojakmi.

Ich situácia sa zo dňa na deň zhoršovala a egyptské vojsko postupne prenikalo čoraz hlbšie do mesta, až napokon posledným útočišťom milencov a zbytku ich vojakov bol už len opevnený palác. Tam sa zúfalo bránili veľkej presile obliehateľov.“

Starý rabín prerušil svoje pútavé rozprávanie, musel si niekoľkokrát odkašľať, potom si  upil z teplého čaju a pokračoval ďalej:

Pokračovanie nasleduje