Alexandria patrila bezosporu k najkrásnejším a najobdivovanejším mestám vtedajšieho sveta. Bola kozmopolitickým centrom Blízkeho východu a zároveň aj duchovnou, intelektuálnou a obchodnou metropolou Egypta.
Križovali sa v nej a ruky si podávali tri kontinenty – Afrika, Európa a Ázia. Všetky tri do nej prinášali a vkladali to najlepšie a najvzácnejšie, čo v oblasti filozofie, kultúry, architektúry, umenia a obchodu vytvorili.
Mesto založil v roku 331 p.n.l. Alexander Veľký. Staré dokumenty uvádzajú, že vlastnoručne vytvoril pôdorys budúceho mesta, ktoré malo niesť jeho meno. V pláne mesta naznačil sieť najdôležitejších ulíc i miesto centrálneho námestia. Určil i veľkosť mesta tým, že stanovil aj priebeh opevňovacích múrov. A napokon určil aj počet chrámov a svätýň.
Ďalším plánovaním štruktúr mesta, ako aj jeho budovaním, poveril Alexander azda najlepšieho architekta vtedajšej doby, ktorým bol Deinokrates z Rodosu.
Dozor nad priebehom výstavby mesta odovzdal preslávený legendárny vojvodca svojmu osvedčenému správcovi financií a daní Kleomenesovi z Naukratisu.
Alexandria bola už hneď po založení podstatne väčšia ako klasické Atény a v dobe svojho rozkvetu sa stala po Ríme najväčším mestom antického sveta.
# # # # # # # # # # # # #
Koptský patriarcha prijal Anastázia vo svojej skromnej rezidencii veľmi vľúdne a priateľsky. Urobil to ani nie tak veľmi kvôli listu od kalifa, ale predovšetkým preto, lebo mladý muž bol kresťanom, aj keď nie koptským, ale pravoslávnym. Ale obaja verili na rovnakého Boha – na Ježiša Krista.
Byzantínci sa však kedysi vôbec netešili z priazne koptov. Bolo to aj pochopiteľné, veď ich krajina neúprosne a veľmi tvrdo vymáhala od nich dane i obilie.
Avšak teraz v dávno zmenenej a novej politickej situácii to bol islam, ktorý Egypt obsadil a robil to isté, hoci spočiatku si kopti od neho sľubovali veľa pozitívneho. Ak by sa ale boli zriekli svojho kresťanstva a prestúpili na islam, tak kalif by im dane bol odpustil.
Kopti sa však svojho náboženstvo nechceli za žiadnu cenu zrieknuť a preto museli kalifovi platiť vysoké dane.
# # # # # # # # # # # # #
Anastázius bol veľmi zvedavý na teológiu koptského kresťanstva i na to, ako vnímajú osobu Ježiša a ako interpretujú jeho božskú podstatu. Chcel spoznať to, v čom sa stretávali teológia pravoslávna a teológia koptská a v čom sa navzájom odlišovali.
Preto o niečo neskôr po oficiálnom prijatí u patriarchu a po tom ako mu odovzdal svoj poverovací list od kalifa, tak sa počas spoločnej večere s hlavou koptov, ho opýtal na podstatu koptského náboženstva, o ktorom už síce veľa počul, ale zatiaľ len málo vedel.
Pokračovanie nasleduje
