„Rastislav, ty predsa vieš veľmi dobre, že zbabelosť je pre mňa neznámym pojmom“,
odpovedal Svätopluk celkom pokojným hlasom a potom výsmešne dodal:
„Ale prehliadol som tvoj úmysel, čo si tým chcel dosiahnuť. Myslel si si, že ma tak vyprovokuješ k tomu, že zmením svoje rozhodnutie, aby som ti dokazal opak toho, čo si o mne vyslovil. Musíš sa však uspokjoiť s tým , čo som ti ponúkol a pri tom to ostane – dostaneš tisíc mojich vojakov a to naozaj nie je málo.
Prečo sa ja nechcem zúčastniť osobne toho čo plánuješ podniknúť, to je len moja vec a nebudem preto nikomu skladať účty a ani tebe nie. Mám na to svoje dôvody. Som slobodný muž, slobodné knieža, ktoré nie je nikoho vazalom.“
To už Svätopluk vyslovil rázne a veľmi tvrdo, lebo tým dal najavo, že sa necíti byť vazalom Rastislava.
Kráľ videl, že tu už viac nič nezmôže a že mu nepomôžu už ani vyhrážky a ani žiadne silné slová a najmä nie v Nitre, kde všetci boli za Svätuplukom a tým bol v rukách a v moci svojho synovca.
A tak mu neostávalo nič iné ako sa zmieriť so situáciou a poďakovať za podporu. Povedal preto už celkom krotkým a zmierlivým hlasom:
„V poriadku, akceptujem a rešpektujem tvoje rozhodnutie i tvoje dôvody, i keď netuším aké sú. Rozhodne ťa však prosím, aby si aspoň zdvojnásobil tvoju podporu a dal mi dvetisíc vojakov. Veď čože je to pre také veľké úspešné a vojensky mocné kniežatstvo, ako je to tvoje nitrianske.“
„Dobre, Rastislav, podporím ťa ešte viac“,
povedal Svätopluk polichotený uznanlivým tónom strýka a dodal:
„Pošlem ti do Devína na tvoju výpravu viac mužov. Ale nie dvetisíc – dám ti veľkodušne ešte o päťsto vojkov viac. To je v tejto veci moje posledné slovo.“
Kráľ na znak súhlasu len prikývol hlavou a povedal:
„Už len o jedno ťa chcem požiadať, Svätopluk. Je veľmi dôležité, aby všetko ostalo utajené a aj to, čo sme si tu teraz povedali. Vieš predsa veľmi dobre aj sám, že Frankovia majú svojich špiónov nielen na Velehrade a Devíne, ale aj u vás v Nitre. Ak by čo len trochu niečo prebudilo ich podozrenie o tom, čo chystám, tak sa to hneď dozvie franský kráľ a potom môžeme útok na Vindobonu zabudnúť.
Preto ťa prosím, aby si urobil nasledovné.
Ja krátko predtým, ako vyrazím s vojskom z Devína k Vindobone, pošlem môjho posla k tebe do Nitry s odkazom odo mňa. Ty potom vyšleš svojich vojakov s príkazom , aby sa rýchlo presunuli na našu juhovýchodnú hranicu, lebo ti bolo oznámené mojím poslom, že tam šarapatia Avari, čo samozrejme bude len zámienka, ako dôvod ich odchodu z Nitry. To sa určite dozvedia aj franskí špióni a tak nič nebudú hlasiť svojmu kráľovi.
Keď sa tvoji vojaci už vzdialia z dohľadu Nitry, tak nech potom zmenia smer pochodu a rýchlo sa presunú k Devínu, kde sa pridajú k nám a potom spoločne sa vydáme do boja o Vindobonu.
# # # # # # # # # # # # #
Medzičasom sa nad Nitrou už zniesol večerný súmrak a im ostal už len posledný bod, ktorý chcel Rastislav ešte pred svojím odchodom na Devín pohovoriť so synovcom. Kráľ začal hovoriť:
Pokračovanie nasleduje
