A čo ak bolo všetko pri USA útoku na Irán inakšie, ako to tvrdia oficiálne médiá Západu? Možné to je a pre viacerých expertov aj pravdepodobné!

Okolo bombardovania iránskych jadrových zariadení sa objavuje čoraz viac nezrovnalostí. Vyzerá to ako zinscenované divadlo pre verejnosť – a príležitosť pre Izrael, aby sa tento týždeň stiahol z vojny.

Existuje totiž niekoľko veľkých paradoxov: Irán údajne doteraz zostrelil štyri stealth lietadlá F-35, ale nikto nevidel flotilu bombardérov lietajúcich nad krajinou. Údajne na flotilu nebol vypálený ani jeden výstrel. Konvoj nákladných vozidiel nasypal tri dni pred útokom hlinu alebo iný materiál do vchodov do zariadenia Fordow – zrejme pre dodatočnú ochranu – a potom sa stiahol.

Vedel Irán cez skryté kanály, čo sa stane?

Tento iránsky príbeh silne pripomína precedens Trumpovho raketového útoku na Sýriu v apríli 2017:

Vtedy americké sily vypálili asi 50 rakiet. Ruské sily v regióne dostali hodinové varovanie a zostrelili približne polovicu rakiet. Zvyšok zasiahol neobývané územie, pričom spôsobil malé, ak vôbec nejaké, škody a málo obetí.

Ako sa teraz USA útoky na Irán podľa správ vyvíjali?

Včera vypukli búrlivé diskusie po tom, čo bombardéry B-2 a tankovacie lietadlá vzlietli zo svojej domovskej základne na Whiteman AFB a zamierili na Guam (na doplnenie paliva) a do Diego Garcia. Americká armáda pri útokoch na Irán použila diverznú taktiku. Aby sa ukryl skutočný cieľ, podľa New York Times vzlietli súčasne z Missouri dve skupiny bombardérov B-2.

Jedna skupina letela na západ smerom na Guam so zapnutými transpondérmi, aby odklonili satelity. Sedem bombardérov naložených ničiteľmi bunkrov letelo na východ smerom na Irán s vypnutými transpondérmi, aby sa vyhli odhaleniu.

V skutočnosti sa tento podvod javil ako súčasť prepracovaného plánu – nové podrobnosti naznačujú, že celá operácia bola zinscenovaná.

Podľa Simpliciusa existujú náznaky, že Trumpova administratíva informovala Irán o útoku prostredníctvom tajných diplomatických kanálov – napríklad cez Švajčiarsko – a signalizovala, že pôjde o jednorazový incident, pokiaľ Irán nereaguje. Ak je to pravda, bolo by to jasným dôkazom tajnej dohody, ktorá naznačovala, že Irán toleruje útok USA – čo by USA umožnilo stiahnuť sa z konfliktu a zároveň si zachovať tvár.

Veľkou otázkou zostáva: Čo sa skutočne stalo? Bol útok úplne zinscenovaný – ako napríklad predpokladá autor a žurnalista Jochen Mitschka?

V skutočnosti neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by bombardéry B-2 preleteli nad Iránom – napriek desiatkam rakiet Tomahawk odpálených z ponorky triedy Ohio vzdialenej 640 kilometrov.

Mnohí hovoria o „zrúteniach“ údajne spôsobených ničiteľmi bunkrov. Nie všetci odborníci sú však o tom presvedčení – napríklad bývalý americký delostrelecký dôstojník, ktorý pozná krátery po granátoch:

„Teraz, keď sa objavili snímky, je moje hodnotenie potvrdené: Viditeľné poškodenie nezodpovedá extrémne silným bombám ničiacim bunkre, ale skôr ľahším zbraniam s dlhým doletom, ktoré spôsobili iba povrchové poškodenie. Iránci boli jednoznačne dostatočne varovaní.“

Je možné, že krátery boli jednoducho spôsobené raketami Tomahawk, hoci ich veľkosť by mohla naznačovať silnejšiu zbraň.

19. júna, tri dni pred útokom, bola pozorovaná zvláštna aktivita – ako ukazuje satelitný snímok:

Iránske zdroje, ako napríklad profesor Mohammad Marandi, opakovane potvrdili, že všetky tri jadrové zariadenia boli úplne evakuované už pred mesiacmi. Urán, centrifúgy a ďalšie zariadenia boli presunuté na tajné miesta.

Použité nákladné vozidlá boli sklápače – ideálne na zapĺňanie tunelov, ale nevhodné na prepravu citlivého vybavenia.

Pokiaľ ide o načasovanie: Trump sa údajne rozhodol vykonať evakuáciu na dôležitom stretnutí s poradcami v stredu. Dohody boli dosiahnuté do štvrtka, po ktorom Irán zrejme získal vybavenie na začatie zapĺňania tunelov – plus mínus deň.

Keďže k útokom došlo v nedeľu skoro ráno iránskeho času, Irán mal na prípravu približne tri dni vopred.

Nápadné vyhlásenia na tlačovej konferencii Pentagonu:

„Nie sme si vedomí žiadnych výstrelov na americký ´útočný balík´. Iránske stíhačky neodštartovali a zdá sa, že iránske rakety zem-vzduch nás nevideli.“

To ale neznie nejako presvedčivo - niekoľko vypálených rakiet by bolo dôveryhodnejším klamom.

Alex Krainer tiež podozrieva, že to bol zinscenovaný útok. Poukazuje na príspevok Alexa Jonesa na X z roku 2020, v ktorom Trump diskutuje o údajne koordinovanej akcii s Iránom – údajne s cieľom deeskalovať vojnu.

Jones píše pod názvom „VEĽKÁ SHOW – DOHODA ZADNÝMI DVERAMI?“:

1. Iránske jadrové zariadenia boli evakuované niekoľko dní vopred.

2. USA verejne oznámili útoky – bombardéry boli viditeľné.

3. USA zaútočili na prázdne zariadenie, pretože Irán bol varovaný.

4. Americké satelity videli evakuáciu – USA vedeli, že tam už nič nezostalo.

5. V Ománe prebiehali tajné rozhovory medzi Iránom a USA.

6. Trump naznačil, že podobné dohody existovali už predtým.

7. Záver: Irán a USA možno dosiahli tajnú dohodu o ukončení vojny.

Jones pokračoval:

„Irán vráti úder – ale minie cieľ (ako je vysvetlené vo videu). Nečakajte na slová, čakajte na fyzické reakcie. Ak nebude veľa obetí, ale bude to vyzerať veľkolepo... Mám pravdu.

 PS: Toto je geopolitické pozorovanie. Môžem sa mýliť. Prosím, pochopte, že vlády nám zriedka hovoria celú pravdu. Nie všetko je také, ako sa zdá. Úrady potrebujú súhlas – takže pre vás predvádzajú divadlo. Nerozčuľujte sa. Berte to ako možný scenár. Nie som tu na to, aby som opakoval argumenty mainstreamových médií.“

Čo sa stane ďalej?

Pravdepodobne dôjde k symbolickému útoku na americkú základňu zo strany Iránu alebo jeho spojencov – ako oficiálna odveta. To by zachránilo tvár obom stranám. Pravdepodobne to nebudeme vedieť s istotou, kým sa prach neusadí.

Súčasná situácia:

Irán pokračuje v odpaľovaní rakiet a dronov na Izrael. V nedeľu spustil svoju 20. vlnu útokov s približne 40 raketami. Tieto rakety údajne spôsobujú v Izraeli značné škody a vyvíjajú obrovský tlak na jeho systémy protivzdušnej obrany.

Ponuka prímeria:

Podľa denníka Yedioth Ahronoth, ktorého cituje Middle East Spectator, by bol Izrael ochotný prijať prímerie „okamžite“, ak by ho Irán navrhol.