21. júla prišiel další deň zločineckej vojny, ktorú vedie Izrael – a teraz predovšetkým USA – proti Iránu a proti akémukoľvek odporu voči izraelskej okupácii cudzích území. USA bombardujú Irán, Izrael Libanon. Irán naplno udrie, ak preň nastane deň X !!!

Európa medzitým naivne dúfa v zázrak, ktorý umožní doplniť zásoby plynu a ropy pred príchodom zimy, zatiaľ čo ľudia dochádzajúci do práce trpia pod ťarchou neustále rastúcich cien pohonných hmôt.

V noci na utorok potvrdilo Centrálne velenie USA (CENTCOM) ďalšiu vlnu útokov na iránske územie – podľa stanice CNN išlo o deviatu noc v poradí od krachu prímeria dohodnutého v júni v rámci vojny proti Iránu. Spúšťačom tejto najnovšej eskalácie bola smrť troch amerických vojakov v uplynulých dňoch; prezident Trump podľa rozhlasovej stanice NPR vyhlásil, že Teherán za to bude musieť „zaplatiť“ brutálnu cenu. Iránske štátne médiá informovali o výbuchoch na viacerých miestach krajiny. Demonštranti tiež žiadajú „vyvodenie zodpovednosti“ za cielené zabitie viac ako 160 školákov v úvode vojny a za vyvraždenie celých rodín patriacich k civilnému vedeniu krajiny.

Podľa priebežného spravodajstva stanice Al-Džazíra Washington pokračoval v útokoch, pričom jemenská Vláda národnej jednoty – ktorú od roku 2016 vedie hnutie Ansár Alláh (húsíovia) – súčasne oznámila blokádu Saudskej Arábie. Tento krok nasledoval po nálete na letisko a bol reakciou na blokádu, ktorú na Jemen uvalila Saudská Arábia. S každou loďou, ktorá vypláva zo Saudskej Arábie alebo prepravuje tovar do nej či z nej, sa zaobchádza ako s nepriateľským plavidlom a je jej odopretý vstup do Červeného mora alebo výstup z neho.

Ide o blokádu podobnú tým, aké USA uvalili na Kubu a Izrael na Pásmo Gazy – s tým rozdielom, že Jemen sa, rovnako ako Irán, bráni, namiesto toho, aby vystupoval ako agresor. Presne tak ako Irán.

Pakistanský denník Dawn informuje, že iránsky minister vnútra sa stretol so svojím pakistanským náprotivkom, čo je signál, že Teherán upevňuje svoje regionálne partnerstvá tvárou v tvár rastúcemu tlaku Washingtonu. Podľa Dawn prebiehali aj diplomatické kontakty prostredníctvom sprostredkovateľov; cena ropy nakrátko stúpla na mesačné maximum, no následne mierne klesla po tom, čo Irán vyhlásil, že komunikačné kanály pre dialóg zostávajú otvorené. Izrael naďalej ničí južný Libanon.

Situácia v Libanone zostáva takisto nestabilná:

Dawn uviedol, že  starosta juholibanonskej dediny Froun spochybnil oficiálne vyhlásenia libanonskej armády, podľa ktorých už jednotky znovu získali územie od izraelských síl; v skutočnosti sa izraelské jednotky z oblasti okolo Zawtar al-Gharbiya nestiahli. To dokazuje, že ani správy naznačujúce deeskaláciu často neobstoja pri overení priamo v teréne. Libanonské ozbrojené sily, financované a kontrolované USA, navyše nikdy nemali povolené získať kapacity potrebné na zásah proti izraelskej okupácii; ich výbava a výcvik sú určené na potláčanie nepokojov.

Jediný odpor voči okupácii Libanonu predstavuje Hizballáh a spojenecké skupiny. Kritici preto označujú súčasné libanonské vedenie – na čele s prezidentom dosadeným USA – za „vichyovskú vládu“.

Perspektíva globálneho Juhu

Zatiaľ čo západné médiá prinášajúce priebežné informácie vykresľujú vojnu cez pohyby vojsk a vyhlásenia z Washingtonu a Tel Avivu, pohľad z veľkej časti globálneho Juhu je odlišný.

Už v apríli časopis The Diplomat zdokumentoval, ako sa na Filipínach od začiatku vojny proti Iránu viac než zdvojnásobili ceny pohonných hmôt a ako v Indii ceny skvapalneného ropného plynu (LPG) na čiernom trhu vytláčali migrujúcich pracovníkov z miest – išlo o konkrétne dôsledky konfliktu, na ktorom títo ľudia nemali žiadny podiel.

Skutočným víťazom tejto eskalácie je pritom Moskva:

Podľa analýzy Toda Peace Institute prispel rast cien ropy Brent – ​​ktoré miestami dosahovali úroveň okolo 120 dolárov za barel – k stabilizácii ruského vojnového rozpočtu, ktorý bol dovtedy pod tlakom západných sankcií. Tento vedľajší účinok urýchľuje vytváranie bloku medzi Moskvou a Pekingom, zatiaľ čo skutočné náklady eskalácie sa prostredníctvom energetických a inflačných šokov prenášajú na krehké ekonomiky globálneho Juhu.

Aj pre Nemecko rastú náklady spojené s podporou vojny proti Rusku na Ukrajine, keďže ceny energií poháňajú infláciu.

Zároveň je pozoruhodné mlčanie skupiny BRICS ako inštitúcie:

 hoci jednotliví členovia – Čína, Rusko a Brazília – ostro odsúdili túto útočnú vojnu, blok nevydal spoločné vyhlásenie, pretože rozšírená skupina zahŕňa aj blízkych partnerov USA, ako sú Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia.

Už v marci čínsky minister zahraničných vecí Wang I označil túto eskaláciu za niečo, čo sa – podľa oficiálnych médií indickej vlády – „nikdy nemalo stať“. Toto vyjadrenie dodnes definuje postoj Pekingu, hoci neviedlo k žiadnym koordinovaným krokom v rámci zoskupení globálneho Juhu.

Hlasy z globálneho Juhu sa ozvali aj mimo rámca BRICS: samotná Saudská Arábia – napriek úzkym bezpečnostným väzbám na Washington – odsúdila americké útoky na iránske jadrové zariadenia (podľa geopolitických analýz), a to najmä v snahe čeliť „tlaku ulice“, kde verejná mienka smeruje predovšetkým proti samotnému diktátorskému vedeniu kráľovstva.

Čilský prezident Gabriel Boric označil tieto útoky za porušenie medzinárodného práva – pojmu, na ktorý sa odvoláva čoraz menej, keďže Donald Trump a Netanjahu mu fakticky zasadili smrteľnú ranu.

Tieto rozpory však odhaľujú, že deliaca čiara už nevedie pozdĺž tradičných hraníc medzi blokmi; namiesto toho ju definuje otázka, kto znáša ekonomické náklady vojny, ktorej logiku eskalácie nevytvoril globálny Juh.

Udalosti vojny proti Iránu tak zapadajú do známeho vzorca: vojenská eskalácia v centre konfliktu, diplomatický šum okolo údajných sprostredkovateľských kanálov a – v pozadí – štrukturálny presun ekonomickej záťaže na ekonomiky, ktorým chýba kontrola nad naratívom či vyjednávacia sila, aké si táto vojna vyžaduje. Rozpor medzi západným spravodajstvom v reálnom čase – zameraným na vyhlásenia veliteľstva CENTCOM a oznámenia Donalda Trumpa, často bez kritického komentára – a realitou na čerpacích staniciach v Manile či na trhoch s plynom v Indii zostáva jedným z najmenej preskúmaných aspektov tejto vojny.

A teraz, napriek „šumom“ o rokovaniach, hrozí konečná, totálna eskalácia medzi Iránom a USA. Irán doteraz splnil všetko, čo avizoval, čo prekvapilo mnohých západných pozorovateľov. A stále platí varovanie, že zatiaľ ani nenasadil svoje najmodernejšie zbrane !!!!

To ale zrejme urobí, až keď Teherán usúdi, že nastal deň X !