206. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Na ľavej strane bol v čele útočiacich Slovanov knieža Slávitech. Na pravej strane viedol slovanských bojovníkov vladyka Dobromír. No a v strede útoku velil Svätoplukovým vojakom vladyka Ctiboj.

Každý z týchto troch nesmierne ctižiadostivých mužov chcel byť prvý, kto so svojimi bojovníkmi prerazí obranu posádky Vindobony. Niečo také obyčajne zároveň aj znamenalo takmer isté dobytie obranných múrov a tým aj dobytie celého mesta, a tak aj isté víťazstvo a preto aj veľkú slávu pre veliteľa, ktorého vojaci prví prenikli cez opevnenie.

Bitka o Vindobonu vzplanula s neobyčajnou prudkosťou a všetci traja – Slávitech, Ctiboj i Dobromír – sa priam prekonávali v neohroženosti a vojenskej udatnosti. Veď každý z nich chcel byť prvým na hradbách mesta. A tak ustavične svojím príkladom nabádali svojich mužov, aby urobili všetko pre to, aby čo najrýchlejšie zlomili odpor nenávidených franských protivníkov.

V žiadnom prípade ale nebolo jednoduché dosiahnuť nad Frankami vojenský úspech.

Každé víťazstvo Staroslovákov na bojisku proti Frankom bolo niečím mimoriadnym a dvíhalo to ich sebavedomie. Netrvalo dlho a Rastislavoví vojaci obľahli Vindobonu tak účinne, že obrancovia mesta nemali ani najmenšiu možnosť urobiť na nejakom mieste výpad, a tak aspoň trochu zneistiť útočiaceho nepriateľa.

Vindobona, ktorá pred niekoľkými storočiami slúžila Rimanom ako silná pohraničná bašta (také pevnosti Rimania nazývali Coloniami a z niektorých vznikli významné mestá, ktoré sa udržali až do súčasnosti, ako napr. nemecký Kolín nad Rýnom), chrániaca ich podunajské hranice pred nájazdami barbarských Germánov, bola v časoch Veľkej Moravy už v rukách germánskych Frankov a chránila ich územia pred Slovanmi.

Je zaujímavé ako sa v tomto prípade história opakuje, hoci tak trochu v inom móduse – pre Rimanov boli Germáni zaostalí barbari, ale už o niekoľko storočí neskôr to potom už boli Germáni, pre ktorých boli zas Slovania len nekultúrni barbari.

# # # # # # # # # # # # # 

Na krajinu pri Vindobone sa už pomaly začal spúšťať večerný súmrak, avšak slovanským bojovníkom sa napriek divokému náporu na jej hradby zo všetkých strán nepodarilo zlomiť húževnatý odpor obliehaných.

Krátky čas sa zdalo, že na ľavej strane, kde neobyčajne udatne bojoval odvážny Slávitech a jeho družina, sa jeho ľuďom už už zdarí dostať sa hore na múr pri východnej mestskej bráne, ale obrancom sa napokon predsa len pošťastilo odvrátiť hrozbu prielomu hradieb a útočníkov odraziť.

Na oboch stranách bolo veľa zranených a mŕtvych, pričom ich však podstatne viac mali útočníci, čo ale bolo aj pochopiteľné, veď tých nechránili žiadne kamenné hradby.

Na tvárach Rastislava i Svätopluka sa už zračil náznak sklamania, lebo nepočítali s dlhým obliehaním, veď už vopred si boli takmer istí rýchlym dobytím Vindobony. Z toho dôvodu ani neboli pripravení na  nejaké, čo i len krátkodobé obliehanie mesta.

Keď sa už súmrak pomaly začal meniť na večernú tmu, tak na pokyn Rastislava trubači mocne zatrúbili na znamenie ukončenia útoku a rinčanie zbraní takmer okamžite umĺklo.

Netrvalo dlho a všetci bojovníci po tom, ako sa ešte posilnili skromnou večerou, znavení ťažkým bojom si políhali do trávy a zaspali spánkom spravodlivých.

Len stráže museli ostať celú noc bdelé, byť neustále ostražité a dávať pozor, či sa neotvorí brána mesta a sa z nej nevyrúti oddiel Frankov, aby ich v spánku prepadol.

# # # # # # # # # # # # # 

Na druhý deň, keď sa ranné zory ešte neprebudili a vládlo prítmie, tak obliehatelia pod vedením Slávitecha a Dobromíra prekvapili obrancov Vindobony prudkým útokom.

Za slabého svitu raňajšieho brieždenia sa vrhli plnou silou na hrady mesta. Tentoraz sústredili svoj útok a takmer všetky svoje vojenské sily  na západnú časť pevnosti, kde boli o niečo slabšie opevňovacie múry ako na iných  miestach.

Neobyčajnú odvahu pri útoku ukazoval vladyka Dobromír, ktorých svojich ľudí strhával a vzpružoval do boja svojím príkladom. Bez ohľadu na vlastný život bojoval úplne v prednej línii, kde to bolo najnebezpečnejšie.

Slávitech bol opatrnejší a dbal na to, aby neustále boli okolo neho jeho najudatnejší bojovníci a v prípade potreby, aby mohli zasiahnuť.

Ani tento deň sa však slovanským  bojovníkom nedarilo preniknúť do Vindobony.

Pokračovanie nasleduje