2. časť: Reč prezidenta Putina v Bundestagu 25.9.2001, ktorú všetci mierumilovní Nemci nadšene pozdravili, dúfajúc na spoločnú európsku budúcnosť s Ruskom! Bol tam aj istý poslanec Merz a obdivne nadšene tlieskal

„Dnes sa nielenže problémy, ktoré už poznáme, stávajú akútnejšími, ale objavujú sa aj nové nebezpečenstvá. Rusko spolu s niektorými krajinami SNŠ  buduje skutočnú bariéru proti obchodovaniu s drogami, organizovanému zločinu a fundamentalizmu z Afganistanu, ako aj zo Strednej Ázie a Kaukazu smerom do Európy. Terorizmus, národná nenávisť, separatizmus a náboženský extrémizmus majú všade rovnaké korene a prinášajú rovnaké jedovaté ovocie. Preto by aj prostriedky na boj proti týmto problémom mali byť univerzálne. Najprv by sme sa však mali dohodnúť na niektorých základných otázkach. Nemali by sme sa báť pomenovať problémy ich menami. Je veľmi dôležité pochopiť, že priestupky nemôžu slúžiť politickým cieľom, nech sú tieto ciele akokoľvek dobré.

(Potlesk)

Samozrejme, zlo by malo byť potrestané; s tým súhlasím. Musíme však pochopiť, že protiútoky nemôžu nahradiť plný, cieľavedomý a dobre koordinovaný boj proti terorizmu. V tomto zmysle plne súhlasím s americkým prezidentom.

(Potlesk)

Verím, že ochota našich partnerov spojiť sily v boji proti týmto skutočným, nepredstaviteľným hrozbám demonštruje, akí vážni a spoľahliví naši partneri sú. Tieto hrozby môžu preniknúť od vzdialených hraníc nášho kontinentu až po samotné srdce Európy.

O tom som už niekoľkokrát hovoril. Ale po udalostiach v USA to už nemusím dokazovať.

Čo dnes chýba k dosiahnutiu efektívnej spolupráce? Napriek všetkým pozitívnym veciam, ktoré sa dosiahli v posledných desaťročiach, sa nám zatiaľ nepodarilo vyvinúť efektívny mechanizmus spolupráce. Koordinačné orgány, ktoré boli doteraz vytvorené, nedávajú Rusku žiadne reálne príležitosti podieľať sa na príprave rozhodovania.

V dnešnej dobe sa rozhodnutia niekedy prijímajú úplne bez nás. Potom sa od nás ale dôrazne žiada, aby sme ich potvrdili. Potom sa opäť hovorí o lojalite k NATO. Dokonca sa hovorí, že bez Ruska nie je možné tieto rozhodnutia implementovať. Mali by sme si položiť otázku, či je to normálne, či je to skutočné partnerstvo (aj týmito slovami dal ruský prezident najavo, že jeho krajina  sa úprimne uchádza o priateľstvo Západu a o spoluprácu s ním, ale ako rovný s rovným, pričom však zároveň aj kriticky dal najavo, že Západ sa dáva nadradene a že chce všetko určovať len sám – moja pozn.).

Implementácia demokratických princípov v medzinárodných vzťahoch, schopnosť robiť správne rozhodnutia a ochota ku kompromisu – to je náročná vec. Ale boli to práve Európania, kto ako prví pochopil dôležitosť hľadania jednotných rozhodnutí a prekonávania národného egoizmu. Súhlasíme; sú to dobré myšlienky. Kvalita rozhodovania, jeho efektívnosť a v konečnom dôsledku aj európska a medzinárodná bezpečnosť závisia vo veľkej miere od toho, do akej miery dokážeme tieto jasné zásady premietnuť do praktickej politiky dnes.

Ešte donedávna sa zdalo, že na kontinente čoskoro vznikne skutočný spoločný domov, v ktorom Európania nebudú rozdelení na východných a západných, severných a južných. Takéto deliace čiary však pretrvávajú, pretože sme sa ešte úplne neoslobodili od mnohých stereotypov a ideologických klišé studenej vojny.

Dnes musíme jednoznačne a definitívne vyhlásiť: Studená vojna sa skončila.

(Potlesk)

Svet vstupuje do novej etapy svojho vývoja. Chápeme, že bez modernej, trvalej a stabilnej medzinárodnej bezpečnostnej architektúry nikdy nevytvoríme na tomto kontinente atmosféru dôvery a bez tejto atmosféry dôvery nie je možná zjednotená Veľká Európa.

Dnes sme povinní povedať, že sa musíme odpútať od našich stereotypov a ambícií, aby sme spoločne zabezpečili bezpečnosť obyvateľov Európy a celého sveta (aj v tomto USA a Západ sklamali a zradili Rusko – čo vtedy ešte nehovorili priamo bolo to, že mali iné plány a rozhodne nie spoločne s Ruskom budovať to, o čom hovoril Putin!!! – moja pozn.).

Drahí priatelia, vďaka Bohu, Rusko sa v Európe nespomína len v súvislosti s oligarchami, korupciou a mafiou. Stále však veľmi chýbajú objektívne informácie o Rusku. S istotou môžem povedať: Hlavným cieľom ruskej domácej politiky je predovšetkým zabezpečenie demokratických práv a slobôd a zlepšenie životnej úrovne a bezpečnosti ľudí.

Ale, vážení kolegovia, dovoľte mi zhrnúť nedávne udalosti:

Rusko sa vydalo bolestivou cestou reforiem. V histórii neexistujú obdoby pre štandardy a výzvy, ktoré sme museli riešiť. Samozrejme, urobili sme veľa chýb. Nie všetky problémy boli vyriešené. Rusko je však v súčasnosti mimoriadne dynamickou súčasťou európskeho kontinentu. Slovo „dynamický“ sa nemyslí len v politickom zmysle, ale aj v ekonomickom, čo sa zdá byť obzvlášť nádejné.

Politickú stabilitu v Rusku zabezpečuje niekoľko ekonomických faktorov, v neposlednom rade jeden z najliberálnejších daňových systémov na svete. S daňou z príjmu vo výške 13 percent a daňou zo zisku vo výške 24 percent je to skutočne pravda!

(Smiech a potlesk)

Hospodársky rast v minulom roku bol 8,3 percenta. Tento rok sa predpokladalo len 4 percentá. Výsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou rast okolo 6 percent; povedzme 5,5 alebo 5,7 percenta, uvidíme.

Zároveň som presvedčený, že iba komplexná a rovnocenná celoeurópska spolupráca môže priniesť kvalitatívny pokrok v riešení problémov, ako je nezamestnanosť, znečistenie životného prostredia a mnohé ďalšie. Zaviazali sme sa k úzkej obchodnej a hospodárskej spolupráci. V blízkej budúcnosti sa chceme stať členom Svetovej obchodnej organizácie. V tomto úsilí sa spoliehame na podporu medzinárodných a európskych organizácií.

(Potlesk)

Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na veci, ktoré vy, ako poslanci tohto parlamentu, určite viete lepšie posúdiť a ktoré nepatria do oblasti propagandy. V zásade došlo v našej krajine k posunu priorít a hodnôt. V rozpočte na rok 2002 sú na prvom mieste sociálne výdavky. Chcel by som zdôrazniť najmä to, že po prvýkrát v histórii Ruska prevyšujú výdavky na vzdelávanie výdavky na obranu.

(Potlesk)

Vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov o nemecko-ruských vzťahoch – chcel by som sa tým zaoberať oddelene: Rusko-nemecké vzťahy sú rovnako staré ako naše krajiny. Prvé germánske kmene sa v Rusku objavili na konci prvého storočia. Na konci 19. storočia bol počet Nemcov v Rusku na deviatom mieste. Dôležitý však nie je len počet, ale samozrejme aj úloha, ktorú títo ľudia zohrali v rozvoji krajiny a v nemecko-ruských vzťahoch: Boli to farmári, obchodníci, inteligencia, vojaci a politici. Medzi Ruskom a Amerikou ležia oceány. Medzi Ruskom a Nemeckom leží veľká história.

Nemecký historik Michael Stürmer napísal toto: - Chcel by som poukázať na to, že dejiny, podobne ako oceány, nielen rozdeľujú, ale aj spájajú.

(Potlesk)

Je dôležité tieto dejiny správne interpretovať.

Nemecko, podobne ako dobrý západný sused, často stelesňovalo pre Rusov Európu, európsku kultúru, technickú vynaliezavosť a obchodnú bystrosť. Nebolo preto náhodou, že všetci Európania v Rusku boli kedysi nazývaní Nemcami; napríklad európska osada v Moskve sa nazývala „nemecké predmestie“.

Kultúrny vplyv oboch národov bol prirodzene vzájomný. Mnohé generácie Nemcov a Rusov študovali a naďalej si užívajú diela Goetheho, Dostojevského a Leva Tolstého. Naše dva národy veľmi dobre rozumejú mentalite toho druhého. Dobrým príkladom sú vynikajúce ruské preklady nemeckých autorov. Tie sú veľmi blízke textom a zachovávajú rytmus, náladu a krásu originálov. V tejto súvislosti stojí za zmienku preklad „Fausta“ od Borisa Pasternaka.

Dámy a páni, v našej spoločnej histórii sme mali rôzne obdobia, niekedy aj bolestivé, najmä v 20. storočí. Ale v minulosti sme boli veľmi často aj spojencami. Vzťahy medzi našimi dvoma národmi boli vždy podporované úzkou koordináciou a dynastiami.

Ženy zohrali v našich dejinách vo všeobecnosti osobitnú úlohu.

(Smiech a potlesk)

Spomeňte si napríklad na dcéru Ľudovíta IV., kniežaťa z Hesenska-Darmstadtu:

V Rusku je známa ako princezná Alžbeta. Mala skutočne tragický osud. Po zavraždení jej manžela založila ženský kláštor. Počas prvej svetovej vojny sa starala o zranených Rusov a Nemcov. V roku 1918 ju boľševici popravili. Bola všeobecne uctievaná. Nedávno jej dielo bolo uznané a ocenené aj cirkvou a bola kanonizovaná. V centre Moskvy teraz stojí jej pamätník.

Nezabúdajme napríklad ani na princeznú z Anhalt-Zerbstu. Volala sa Sophie Auguste Friederike. Priniesla jedinečný prínos do ruských dejín. Bežní Rusi ju nazývali Matkou. Ale do svetových dejín sa zapísala ako ruská cárovná Katarína Veľká.

Dnes je Nemecko najdôležitejším hospodárskym partnerom Ruska, naším najvýznamnejším veriteľom, jedným z jeho hlavných investorov a kľúčovým partnerom v zahraničnej politike. Uvediem jeden príklad: V minulom roku dosiahol obchod medzi našimi krajinami rekordných 41,5 miliardy DM. To je porovnateľné s celkovým obchodom medzi oboma bývalými nemeckými štátmi a Sovietskym zväzom. Nemyslím si, že s tým môžeme byť spokojní a zastaviť sa tu. Stále je veľa priestoru pre ďalší rozvoj nemecko-ruskej spolupráce (a práve pri takýchto vyhláseniach prezidenta Putina ostro natŕčali uši USA, ale aj Briti a Francúzi a hľadali mimo javiska svetového diania spôsoby a metódy, ako to prekaziť a hlúpi a mnohí stále protirusky nastavení politici sa napokon dali poštvať proti Rusom, a to na škodu celého Nemecka a jeho občanov – moja pozn.).

(Potlesk)

Som presvedčený, že dnes otvárame novú stránku v histórii našich bilaterálnych vzťahov a spoločne tak prispievame k budovaniu európskeho domu (v tom sa Putin ale trpko, pretrpko sklamal – išlo to tak už len  niekoľko rokov, pokiaľ bol kancelárom Gerhard Schröder, keď sa ale začalo kancelárstvo Merkel, proruská nálada sa začala rýchlo meniť na protiruskú – moja pozn.).

(Potlesk)

Na záver by som rád aplikoval výroky, ktoré pred časom charakterizovali Nemecko a jeho hlavné mesto, na Rusko: Sme, samozrejme, na začiatku budovania demokratickej spoločnosti a trhového hospodárstva.

Na tejto ceste musíme prekonať mnoho prekážok a zábran. Ale okrem objektívnych problémov a napriek určitej – celkom úprimne a čestne povedané – ťažkopádnosti, ktorá sa ale postupne vytráca, tak pod tým všetkým bije silné a pulzujúce srdce Ruska, otvorené plnohodnotnej spolupráci a partnerstvu s vami – Nemcami (to bolo skutočne veľké a absolútne úprimné vyznanie lásky nemeckému národu, Putin tak urobil napriek tomu, čo hitlerovské Nemecko strašné urobilo - samozrejme aj okrem iných hrôz - jeho nadovšetko milovanému rodnému mestu, Leningradu – aj to ukazuje veľkosť jeho osobnosti! – moja pozn.) .

Ďakujem vám.“

(Nepretržitý potlesk – poslanci vstávajú a búrlivo oslavujú ruského prezidenta!

Medzi nimi to horlivo robil aj dnešný kancelár Friedrich Merz, ktorý teraz Putinovi už len zlorečí a vysiela na neho tirády nenávisti!)

Koniec prejavu prezidenta Putina