2. časť: Nemecko mašíruje jednotným vojenským krokom: Systematická remilitarizácia nemeckej spoločnosti

Kultúra viny Nemecka za dve svetové vojny a za koncetráky Hitlera sa musí skončiť. Prišiel čas na "normalitu" – a pre veľmoci normalita znamená vojenskú váhu. To, čo sa začalo ako debata o zahraničnej politike, bolo v skutočnosti základom spoločenskej transformácie.

Nemecko kancelára Scholza, kancelára Merza (Scholz zradil odkaz Willyho Brandta a Merz odkaz Helmuta Kohla) a ministra Pistoriusa dôkladne pracovalo na vytvorení obrazu nepriateľa:

Bolo skonštruované Rusko ako dlho účinný scenár hrozby ( ten pomaly, ale iste stráca svoj efekt) .

Po počiatočnej iskre nasledovali podstatné stavebné kamene.

Vojenský aparát nepotrebuje žiadne ospravedlnenie, keď má nepriateľa.

A tak, počnúc ukrajinskou krízou v roku 2014 a anexiou Krymu, bolo Rusko vytvorené ako ústredný scenár hrozby – systematicky podporované v médiách a politicky.

Toto sa nestalo zo dňa na deň. Bol to postupný proces: Najprv boli ruské postoje v diskusných reláciách považované za inherentne nedôveryhodné. Potom boli kritické hlasy, ktoré poukazovali na západnú spoluúčasť na eskalácii – akademici ako John Mearsheimer alebo bývalí diplomati – očierňované ako „Putinovi apologéti“ a vytlačené z vážnej diskusie.

Nakoniec sa expanzia NATO na východ, o ktorej sa v bezpečnostných kruhoch desaťročia kriticky diskutovalo ako o problematickej, stala tabu. Každý, kto to spomenul, bol považovaný za kremeľského propagandistu.

Zároveň nemecké ozbrojené sily zažili mediálnu rehabilitáciu. Bundeswehr, dlho považovaný za nevyhnutné zlo studenej vojny, bol reinterpretovaný ako sympatická inštitúci, propagovaná s reklamami sľubujúcimi dobrodružstvo a kamarátstvo, s vystúpeniami na verejných festivaloch, s mládežníckymi dôstojníkmi, ktorí ho propagovali na školách.

Vojak ako hrdina – obraz, s ktorým sa v Nemecku od roku 1945 zaobchádzalo s maximálnou opatrnosťou – sa vrátil a bol predvádzaný ako neohrozený obranca vlasti pred agresívnym Ruskom.

Ruský útok na Ukrajinu vo februári 2022 bol potom udalosťou, ktorá dokončila konštrukciu obrazu nepriateľa a zároveň otvorila dvere k tomu, čo Olaf Scholz nazval „bodom zlomu“: historickým rozchodom s obmedzeniami povojnovej éry.

Nehorázny podvod voličov: Friedrich Merz a dlhy pred voľbami

A tu sa začína politicky najškandálnejšia časť tohto príbehu.

Friedrich Merz, predseda CDU a kandidát na kancelára, si v roku 2025 stanovil za svoj ústredný volebný sľub fiškálnu disciplínu.

Merz vyhlásil, že dlhová brzda je posvätná.

Tvrdil, že zdravé financie sú základom konzervatívnej politiky. Verejnosť, sľúbil, môže dôverovať, že Merzova vláda si nevytvorí žiadne nové dlhy.

To, čo sa stalo potom, bol bezprecedentný akt politickej zrady zvoleného nového kancelára Merza:

Ešte predtým, ako Merz oficiálne zložil prísahu ako kancelár, ešte predtým, ako sa nová vláda ujala úradu, bol odvážnym manévrom pretlačený cez odchádzajúci Bundestag gigantický špeciálny fond vo výške 500 miliárd eur – vrátane ústavného dodatku, ktorý natrvalo oslobodzuje výdavky na obranu od dlhovej brzdy.

Hlasovanie sa konalo v čase, keď novozvolení členovia AfD a BSW ešte neboli plne zastúpení v parlamente – presne tie strany, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou hlasovali proti tomuto opatreniu.

Pokračovanie zajtra v 3. časti