2. Časť – Dokončenie: Ježiš Kristus a Erich Fromm boli obaja horlivými poslami lásky – lásky k ľuďom a lásky k dobru a zároveň videli v deštruktivite a nenávisti najväčšie zlo, akého sú ľudia schopní !

18.11.2026 20:02

Podľa Ericha Fromma nevzniká deštruktívnosť v akomsi vákuu; naopak, pramení zo „sociálneho charakteru“ – zo spôsobu, akým spoločnosť formuje ľudskú energiu, aby udržala svoj vlastný ekonomický a sociálny systém.

 

Vo svojich analýzach (najmä v dielach Zdravá spoločnosť, Mať alebo byť? a Anatómia ľudskej deštruktívnosti) Fromm označuje nasledujúce spoločenské podmienky za hlavné zdroje nenávisti, chladu a túžby po ničení:

 

1.Ocudzenie a „zvecnenie“ (reifikácia) ľudských bytostí

 

V moderných, vysoko špecializovaných a byrokratických spoločnostiach sa na jednotlivcov často už nepozerá ako na živé ľudské bytosti; namiesto toho sa s nimi zaobchádza ako s tovarom alebo len ako s kolieskami v stroji (ktoré možno kedykoľvek vymeniť a či nahradiť, ak sa pokazia).

 

2.Práca bez zmyslu:

 

Keď ľudia vykonávajú prácu, ku ktorej nemajú osobný vzťah – a na ktorej výsledku nemajú žiadny podiel –, ich tvorivá sila zakrpatieva.

 

3.Emocionálna atrofia:

 

Tí, s ktorými sa zaobchádza ako s predmetmi, strácajú cit pre to, čo je živé v nich samých aj v ostatných. 

Nenávisť a krutosť sa páchajú ľahšie, keď druhého človeka už nevnímame ako cítiacu bytosť, ale len ako abstraktný objekt či prekážku.

 

4.Chronická nuda a senzorické preťaženie

 

Často prehliadaným faktorom – ktorý je však kľúčový pre Frommovo chápanie násilia bez zjavného motívu – je ubíjajúca nuda, ktorá je prítomná vo vysoko organizovanej konzumnej spoločnosti. 

Pasívna konzumácia (zábavy, tovaru, médií) zanecháva v jednotlivcoch pocit vnútornej ochabnutosti a depresie.

 

Keď ľudia už nedokážu prežívať skutočnú radosť ani nájsť zmysel svojho konania, môžu siahnuť po krajných prostriedkoch – len aby vôbec niečo cítili. Deštrukcia, násilie a nenávisť vyvolávajú okamžité, intenzívne emócie, ktoré prebíjajú vnútornú prázdnotu.

 

5. Bezmocnosť a autoritárske štruktúry

 

Keď sa sociálne, ekonomické či politické podmienky javia ako natoľko  negatívne ohromujúce a nepochopiteľné, že jednotlivec nadobudne pocit, že nedokáže nič ovplyvniť, vzniká stav chronickej bezmocnosti.

 

Útek k autoritárstvu: Aby sa jednotlivci vyhli prežívaniu tejto bezmocnosti, často sa podriaďujú autoritárskym vodcom alebo ideológiám. Výmenou za to dostávajú možnosť vybiť si nahromadený hnev a sadizmus na tých, ktorých vnímajú ako slabších – napríklad na marginalizovaných skupinách či menšinách.

 

Narcistická skupinová nenávisť: Spoločnosť, ktorá svojim členom neponúka skutočné príležitosti na sebarealizáciu, často podporuje skupinový narcizmus (napr. extrémny nacionalizmus alebo rasizmus). Tí, ktorým chýba akýkoľvek osobný základ pre hrdosť a dôstojnosť, sa upínajú k domnelej nadradenosti vlastnej skupiny a svoju nenávisť smerujú voči všetkému „inému“ či cudziemu, aby tak ochránili svoj krehký pocit vlastnej hodnoty.

 

6.Chlad a absencia citových väzieb vo výchove

 

Podľa Fromma sa „sociálny charakter“ formuje v rámci rodiny, keďže rodičia – zvyčajne nevedome alebo „poslušne“ – pripravujú svoje deti na požiadavky spoločnosti.

Výchova založená na prísnej poslušnosti, tlaku na výkon, odopieraní náklonnosti či citovom chlade potláča prirodzenú vôľu dieťaťa žiť.

Dieťa sa učí potláčať vlastnú životnú energiu. Hnev a zatrpknutosť, ktoré z toho vyplývajú, sa v dospelosti často prejavujú ako nevedomá nenávisť voči životu samotnému (nekrofília).

 

Zhrnutie: Začarovaný kruh

 

Pre Fromma platí jasné pravidlo: čím viac spoločnosť bráni živému rozvoju a slobode jednotlivca, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa naplno prebudí jeho potenciál pre deštruktívnosť. 

Tam, kde ľudia nemajú možnosť milovať a tvoriť, byť kreatívni a spolupracovať, sa skôr či neskôr obrátia k ničeniu – hoci len preto, aby dokázali, že stále existujú.


 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Čo len málokto vie, je skutočnosť, že Erich mal veľmi blízko k Ježišovi a obdivoval jeho učenie a v mnohom sa neho nepriamo odvolával. 

 

Niekedy o tom napíšem viac.