2. časť a koniec: Privítací prejav prezidenta Bundestagu pri príležitosti návštevy Putina 25.9.2001 v nemeckom Parlamente ukazuje, ako Berlín hanebne a zákerne zradil Moskvu a jej ponuku na večný mier a spoluprácu!

Prezident Bundestagu Wolfgang Thierse hovorí K Putinovi ďalej: 

"Sovietski vojaci, ktorí to vycítili pri dobytí Berlína, sa zvečnili na stenách tejto budovy. Bolo to vedomé a podľa môjho názoru správne rozhodnutie odhaliť a zachovať tieto nápisy.

(Potlesk)

Tým, že nezakrývame to, čo je dráždivé, ale zviditeľňujeme to, aj keď to niektorých obťažuje alebo dokonca provokuje, stojíme pri hanebných kapitolách našich dejín.

Západ a Východ stáli v Berlíne 40 rokov priamo a nezmieriteľne proti sebe. Od roku 1989 sa Berlín stal centrom stretnutia medzi Východom a Západom.

My Nemci sme nezabudli, že naša národná jednota by nebola možná bez súhlasu Michaila Gorbačova. Sme jemu a národom bývalého Sovietskeho zväzu vďační za ochotu k zmiereniu, ktorá sa v tom prejavila (dnes je to politikmi ako Merz, Wadephul: ´Rusko ohrozuje priamo náš život v Nemecku.´, Marie-Agnes Strack-Zimmermann, a ďalšími ......nielen dávno zabudnúté, ale takmer popierané – moja pozn.)

(Potlesk)

Keď bola bloková konfrontácia prekonaná, urobilo sa tak v nádeji, že sa konečne nastolí mierový svet, ktorý by ľuďom umožnil žiť bez strachu z vojny a násilia. Dnes vieme: Toto je – zatiaľ – ilúzia. Teraz čelíme množstvu etnických alebo etnicky podmienených, náboženských alebo nábožensky maskovaných a sociálnych konfliktov, ako aj novému, neštátnemu fanatizmu, s ktorým sa musíme vysporiadať sociálne, kultúrne, ekonomicky, z hľadiska bezpečnostnej politiky a v prípade potreby aj vojensky.

Pán prezident Putin, posledný nemecko-ruský summit vo vašom rodnom meste Petrohrad znamenal začiatok „Petrohradského dialógu“, ktorý má byť pravidelnou výmenou medzi občanmi oboch krajín. Za posledných dvanásť rokov sa rozvinula intenzívna hospodárska, sociálna a kultúrna výmena. To nám dáva príležitosť stavať na úspešných fázach európskej spolupráce.

Koniec koncov, existujú dobré tradície našej spoločnej histórie, v ktorej sa Rusko stalo aj neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúry a politiky. Aké blízke boli vzťahy medzi kráľovskými rodinami, obchodníkmi a kultúrnymi osobnosťami! Thomas Mann hovoril o „rozkošnej, posvätnej ruskej literatúre“. Na týchto dobrých tradíciách môžeme stavať dnes – vždy s ohľadom na novú výzvu, ktorú som už spomenul.

Tolerancia, morálka, ľudskosť – ideály a sny nemeckých a ruských osvietenských mysliteľov nie sú nerealistické utópie. Sú to smerovky pre našu prítomnosť a budúcnosť. To povedal Lev Kopelev, veľký propagátor nemecko-ruského porozumenia (ruský občan, nemecký občan, svetoobčan – moja pozn.).

Vstupom do Rady Európy a Európskeho dohovoru o ľudských právach sa Rusko zaviazalo k európskemu spoločenstvu hodnôt. Dôsledkom tohto kroku je nájdenie politického riešenia pre Čečensko, ktoré bude založené na týchto hodnotách.

(Potlesk)

Nasledujúc príklad roku 1989, keď strhli železnú oponu, sa aj národy východnej Európy chcú podieľať na politickom, ekonomickom a sociálnom zabezpečení, ktoré sľubuje členstvo v Európskej únii. Podľa nášho názoru je východné rozšírenie Európskej únie nevyhnutným krokom k dosiahnutiu a zachovaniu mierovej a demokratickej Európy.

Sme v procese obnovy európskeho domu a vieme, že európsky dom nemôže existovať bez intenzívnych a dobrých susedských vzťahov, bez úzkej spolupráce s Ruskom (na tom všetkom pracovali ďalej Helmut Kohl i Gerhard Schröder, prišli po nich však nemeckí politici ako Merkel, Merz, Pistorius a ďalší, a to všetko na príkaz USA zničili a postavili sa proti Rusku a Putinovi,  ako voči najväčším nepriateľom – USA sa ničoho tak veľmi neobávali ako úspešného a dlhodobého spojenia Ruska a Nemecka - a tým aj Európy – moja pozn.).

(Potlesk)

Otrasy v roku 1989 predstavovali pre Rusko rovnako veľké výzvy ako pre ostatné krajiny bývalého východného bloku.

V roku 1993 sa vaša krajina zaviazala k cieľu vybudovať demokratickú občiansku spoločnosť v novej ústave. Dnes vidíme, že cesta k parlamentarizmu a právnemu štátu, k ochrane ľudských práv doma aj v zahraničí, k slobode prejavu a k širokej demokratickej účasti je dlhá. Zdieľame vašu radosť z každého kroku vpred na tejto ceste.

Rovnako nás teší, že hmatateľný hospodársky rast dal ruskému ľudu nové príležitosti, nové nádeje a novú dôveru.

V tomto smere môžete vy, pán prezident Putin, stavať na svojej popularite u ruského ľudu. Spoliehame sa na to, že vaša krajina bude sprevádzať  proces pretvárania Európy a robiť ho úspešným.

Nech už bude spoločenstvo európskych štátov v budúcnosti organizované akokoľvek, bez silného puta s Ruskom zostane Európa neúplná (toto už boli veľmi silné slová v prospech Ruska a spoločnej Európy aj s ním, a protiruskí nemeckí diabli a démoni sa pod vplyvom USA prebudili a po skončení kancelárstva Gerharda Schrödera začali úspešne rozbíjať a ničiť všetko to pozitívne, čo medzi Ruskom a Nemeckom sa začalo vytvárať – moja pozn.)."

Koniec prejavu prezidenta Bundestagu.

Pán prezident Putin, dovoľte mi, aby som vás teraz požiadal, aby ste sa k nám prihovorili.

(nadšený dlhý potlesk)