199. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Svätoň stíchol a akoby zmeravel a privrel oči a na malú chvíľku celkom znehybnel. Pôsobil preduchovnelo, akoby sa vzdialil niekde do inej mimozemskej dimenzie a Svätopluk váhal, či mu má niečo povedať.

Ale už v nasledujúcom momente bol opäť späť v pozemskej prítomnosti a povedal, že mal veľmi zvláštne videnie:

„Žiaľ ale veliký, lebo keď sa môj duch teraz koncentrovane zahľadel do vzdialenej budúcnosti Byzancie, tak zachytával smutnú skutočnosť a tou bol postupný úpadok tejto veľkolepej ríše a jej nečakaný trúchlivý ústup z javiska dejín. To znamená, že ak sa tak naozaj  stane, tak Frankovia sa od východu našej Európy nemajú čoho obávať.

Nebude tam už potom viac žiadna pre nich nebezpečná mocnosť, ktorá by ich mohla ohrozovať.

A tak v budúcnosti jedine Slovania, tento mladý životaschopný a už teraz silný národ, a tu predovšetkým veľkomoravský národ, ak bude robiť jeho kráľ rozumnú politiku, tak bude schopný vzdorovať snahám Frankov o ovládnutie celej Európy.

Ak sa ti podarí postaviť Veľkú Moravu na pevné základy a využiješ optimálne všetky tie skvelé možnosti, ktoré ešte zatiaľ driemajú v ľude veľkomoravskom, tak neskôr, keď z teba bude už len prach v zemi tvojho kráľovstva, tak si tým postavíš večný a mohutný pomník, lebo všetky budúce pokolenia, ktoré budú žiť v tvojej ríši, budú v tebe navždy vidieť idol a mýtického hrdinu, ktorý vybudoval pre nich skvelú a stabilnú vlasť.“

Tvár Svätopluka vyjadrovala veľké prekvapenie – bol ohromený zo slov muža, ktorý podľa všetkého mal aj schopnosť vidieť do vzdialenej budúcnosti.

Opýtal sa ho so vzrušením v hlase:

„Čo mi teda odporúčaš, premúdry Svätoň, aby som urobil?“

 Bolo na ňom veľmi zjavne vidieť, ako veľmi na neho zapôsobilo všetko, čo počul z úst Svätoňa.

„Ako som už povedal, môj knieža, od západu – teda od Frankov - nemôžeme očakávať žiadnu záchranu a či nezištnú pomoc, ale len skazu a trvalú porobu. Naviac, Frankovia majú výborné vzťahy s pápežom, lebo sú takpovediac garantom bezpečnosti Vatikánu, čo je v týchto neistých časoch pre Svätú stolicu nadovšetko dôležité, najmä potom ako aj západnú Europu v minulosti plienili a nebezpečne ohrozovali Avari i Huni. A nikdy nevedno, aké zlo ešte môže z Ázie opäť vtrhnúť do Európy.

Preto v žiadnom prípade nemôžeme požiadať Vatikán, aby nejakým spôsobom zasiahol do politiky Frankov a prikázal im umiernenosť voči nám.

Musíme si plne uvedomiť, že franskí Germáni nikoho v Európe tak veľmi nepodceňujú ako Slovanov a vždy im to aj budú dávať najavo a sa k nim aj tak správať. To znamená, že úlisne, zavádzajúco a samozrejme predovšetkým aj koristnícky.

Preto ak Slovania ostanú vo vzťahu k Frankom naivní a dôverčiví ako malé deti, tak ich vždy ľahko prekabátia a dostanú tam, kde budú potrebovať.

A vždy budú voči Slovanom používať osvedčenú taktiku, ktorú prebrali zo starého Ríma a ktorú si veľmi dokonale osvojili. To je rafinované rozoštvávanie jedných slovanských kmeňov proti druhým slovanským kmeňom a súčasne si zaväzovať istými výhodami a malými privilégiami jedných proti druhým.

Preto Veľkú Moravu za tvojho panovania musíme čo najskôr urobiť veľmi silnou a všetkými obdivovanou, a to predovšetkým na severe a na juhu. Tam sa nám totiž v tých oblastiach otvárajú skvelé možnosti.

Ak sa nám podarí dosiahnuť pripojenie veľkých území  severných Wislanov a Slezanov k našej Veľkej Morave, čomu v ceste už takmer nič nestojí – o to som sa už postaral – tak to bude prvý významný krok.

Keď to už bude hotová vec, tak potom naša sila vzrastie po každej stránke, a to veľmi očividne.

No ak potom následne dosiahneme aj to – čo však bude ťažšie – aby knieža Koceľ zabudol na veľké zlo, ktoré mu spôsobila Rastislavova rodina a pridal sa aj s celou svojou Panóniou k nám a včelnil sa tak do Veľkej Moravy a keby sme potom získali ešte aj Slavóniu a Bulharov s ich veľkým územím, tak ti zaručujem, že na svete už nebude žiadneho Franka, ktorý by sa snažil vyvolať vojenský spor s našou, potom už obrovskou a presilnou Veľkou Moravou.“

Svätoň skončil svoje obšírne rozprávanie a vysvetlovanie a pozrel sa spýtavo na Svätopluka, čo na to povie on.

Knieža si chvíľočku a navidomoči spokojne udieral po stehnách, pokyvoval hlavou a napokon riekol:

Pokračovanie nasleduje