195. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Medzičasom už sedeli vo dvojici v jednej neveľkej miestnosti Oravopolu a Svätopluk už otváral ústa, aby sa rozhovoril o štátnych veciach, ale Svätoň ho predbehol a ozval sa prvý:

„Prv však ako začneme hovoriť o dôležitých a vážnych záležitostiach našej krajiny a nášho ľudu, tak sa ti chcem a musím s niečím dôležitým zdôveriť, lebo bezpodmienečne to musíš vedieť.

Vieš o mne už veľmi veľa – porozprával som ti mnohé z mojej podivuhodnej a pohnutej minulosti, čo bolo dôležité, aby si mi mohol bezvýhradne a trvale vo všetkom dôverovať, lebo len v takom prípade je možné spoločne mať úspech v tom, čo robíme a čo ešte zamýšľame spolu urobiť,

Je tu ale jedna vec, o ktorej som ti nehovoril takmer ešte nič – nerozprával som ti vôbec nič o mojom vzťahu k ženám, hoci dobre viem, že v tvojom živote ženy hrali a hrajú veľkú rolu a azda niekedy až priveľkú.

A myslím, že si spomínaš, že som sa ti raz krátko zmienil o tom, že v mojom živote boli len dve ženy, ktoré som veľmi miloval a ........“

„Samozrejme, že si to dobre pamätám,“ preušilo ho knieža a hneď dodalo:

„Jedna bola Byzantínka a tá druhá Egypťanka. Odvtedy však prešlo mnoho času a podľa všetkého už si sa viac nezamiloval, a tak si myslím, že ženy u teba nehrajú veľkú rolu. A ak mám byť úprimný, tak by sa to malo zmeniť.

Občas som si položil otázku, prečo je tomu tak a či je to možno preto, že sa ti naše ženy nepáčia. A niekoľko krát som bol v pokušení sa ťa na to opýtať. Ale nikdy sme sa k tejto téme nedostali.“

„To preto, moje knieža, že sme si dosiaľ nenašli čas a okrem toho sme ani nemali príležitosť venovať sa takému rozhovoru. A tak som sa nedostal k tomu, aby som pred tebou vjadril svoj veľký obdiv nad krásou našich dievčat a žien.

Bol tu však ešte jeden dôvod. Možno som sa nevedomky vyhýbal hovoriť o ženách, lebo rany v mojom srdci, ktoré tam zanechala tragická láska, boli ešte veľmi čerstvé a neobyčajne hlboké. No práve teraz sa mi k tomu naskytla mimoriadne priaznivá príležitosť a zároveň aj závažný dôvod, aby som to prejavil. A som presvedčený, že keď ti vyjavím, o čo ide, tak že prejavíš veľké nadšenie.

Len pred krátkym časom ma postretlo veľké šťastie. Zaľúbil som sa do jednej prekrásnej ženy, ktorá má aj veľmi šľachetné srdce. A je krajšia ako všetky krásne cudzinky, ktoré som dosiaľ poznal.

Pociťujem k nej takú veľkú lásku, ako som dosiaľ nepoznal.“

Keď Svätopluk začul tieto Svätoňove slová, tak od veľkej radosti zvýskol ako malý roztopašný chlapec a natešene povedal:

Pokračovanie nasleduje