188. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Dreňa-Svetlana sa od veľkého dojatia z toho, čo sa práve dozvedela z úst Svätoňa, začala triasť na celom tele a sa prenikavo rozvzlykla. Potom mužovi, ktorý jej práve prinavrátil jej pravé meno a jej navždy – o čom bola neochvejne presvedčená – daroval svoje srdce, tíško zašeptala naplnená horúcou láskou:

Drahý môj, najdrahší môj Svätoň, teraz už viem, čo som nevedela. Teraz, po tvojich slovách som už pochopila, prečo som sa nechcela  vydať za nikoho, koho mi ponúkali. Už chápem, prečo ma môj vnútorný hlas od každého muža odhováral. Pritom mi sestra po mojom krátkom manželstve s vladykom Svätoslavom, ktorý tragicky zahynul, odporúčala viacerých švárnych mladých mužov.

Teraz som si úplne istá, že starí bohovia Slovanov a i duch starešinu z Drevne nedovolili môjmu srdcu, aby sa do niekoho zamilovalo. A teraz dokonca si musím myslieť, že títo bohovia spôsobili aj predčasnú smrť môjho manžela, a to preto, aby som raz bola voľná len pre teba, keďže vedeli, že ťa tvoj neobyčajný osud dovedie až ku mne, aby sa tak potom mohla naplniť ich vôľa.

Preto som musela dlho čakať na teba, voľná pre teba. A Perún chcel, aby sme potom spolu splodili krásnych a zdatných potomkov nášho rodu, ktorí raz pomôžu vybudovať mohutnú a silnú Veľkú Moravu.  

# # # # # # # # # # # # #

Bol nádherný teplý večer. Slnko sa chystalo ukončiť svoju dlhú každodennú púť po oblohe a pomaly zapadalo. Obloha sa postupne sfarbovala do oranžova a jas dňa sa začínal vytrácať a do blížiaceho sa večera sa vkrádal tmavý súmrak.

Otvoreným oknom hradiska prenikali do neveľkej vkusne zariadenej komnaty posledné slnečné lúče.

Pri podlhovastom dubovom stole sedeli a večerali dvaja ľudia – žena a muž, ktorí mali oči len pre seba. Ich srdcia boli až po okraj preplnené láskou, ktorú voči sebe pociťovali.

Mali pocit, že sa poznajú už oddávna,  ba čo viac – celú nekonečnú  večnosť.

Krásna žena so záplavou nádherných vlasov až po pás a muž oproti nej s múdrymi hĺbavými očami a príťažlivým vyžarovaním.

Obom zdobili hrdlo dva navlas rovnaké amulety s podobizňou boha Perúna. Boli to Svetlana so Svätoňom, ktorí sa zázračne našli, aby navždy spojili svoje životy.

Pokračovanie nasleduje