„Konečne sme sa našli – konečne nás Perún a i kresťanský Boh po mnohých rokoch opäť zviedli spolu. Najdrahší Svätoň, ty ešte nevieš, čo ja už teraz s istotou viem. A keď teraz hovorím, že nás tieto dve božstvá znova zviedli spolu, tak to znamená len toľko, že my dvaja sme už raz žili spolu na jednom a na tom istom mieste a boli sme si už dávno....“
Svätoňova tvár vyjadrovala nesmiernu zmätenosť z toho, čo z úst tejto prekrásnej ženy práve počúval a nič z toho nerozumel a vôbec nič nechápal.
Vzrušený až do korienkov vlasov a trasúc sa na celom tele a oveľa viac podvedome, ako rozumove mal odrazu pocit, že sa mu v týchto chvíľach odhalí niečo, čo súvisi s jeho skorým detstvom, a tak ju prerušil a preplnený zvláštnymi emóciami zvolal:
„Neviem si vôbec ani len predstaviť, že my dvaja sme...“
Teraz ho v jeho reči prerušila Dreňa položiac mu ruku na ústa a vyriekla slová, ktoré ho úplne ohromili:
„Ale áno, hneď sa dozvieš, čo si teraz ani len nevieš predstaviť. Už dávno sme si boli súdení našimi veľkými bohmi Svarožičom a Perúnom, slávnymi bohmi našich predkov a aj tvojich i mojich rodičov.“
Zrazu nemohla pokračovať ďalej, lebo aj ju emócie celkom ovládli a premohli. Jej krásna tvár vyjadrovala blaženosť a vrúcne šťastie. Pri pohľade na ňu Svätoň celkom onemel a nevychádzal z údivu. Výrečnosť ho opustila a znova začal Dreňu vášnivo bozkávať cítiac pritom, že táto žena ho úplne a navždy opantala. Bol naplnený nevýslovnou slasťou a prežíval najšťastnejšie chvíle svojho života.
Vášeň v ňom sa stupňovala a už sa neuspokojil len s tým, že jeho ústa hľadali jej presladké pery. Horúcimi bozkami bozkával aj jej hrdlo a jeho ruky vyhľadali jej pevne formované prsníky.
Cítil horúci dych Dreni, ktorý sa čoraz viac zrýchloval a dievčina ho o chvíľočku mlčky vyzvala k tomu, aby spoločne vystúpili k najvyššiemu vulkánu telesnej rozkoše.
Pôvabným pohybom rúk sa oslobodila od svojich šiat a stála pred ním dokonalá a vzrušujúca v nahej kráse svojho tela – tak ako ho tajne mohol pozorovať v lesnom jazierku. Teraz sa mu ale jej alabastrovo nádherné telo oddávalo dobrovoľne a náruživo, želajúc si patriť len jemu.
Objali sa prudko, roztúžení spaľujúcou nedočkavosťou po splynutí a vzápätí prudko klesli v zovretí do hebkej mäkkej trávy a ich telá sa spojili v extatickom vytržení kúzla omamnej lásky.
Keď už niekoľkokrát dosiahli spoločne jej vrchol, tak ich vedomie bolo naplnené pocitom, že sú len jedno a to isté – že sú jedným srdcom, jednou dušou a jedným telom.
Niečo také možno dosiahnuť len vtedy, ak je niekto úplne naplnený tým druhým, a to tak veľmi, že už vôbec necíti vlastné ego, lebo v sebe nemá pre neho žiadne miesto.
Pokračovanie nasleduje
