179. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Zamyslene sa blížil k okraju jazierka. Odrazu začul slabý šplechot vody. Zastal a pozeral sa smerom k vode, ale cez hustý porast, ktorý jazierko obklopoval, ešte nemohol vidieť jeho povrch.

Pomyslel si, že to určite zas budú nejaké srnky, ktoré si tam na sklonku horúceho dňa hasia smäd. Aj v minulosti tam občas už nijaké pristihol, ako pili vodu z jazierka.

Nechcel ich rušiť, a tak zotrval nehybne len kúsoček od jazierka. Po krátkej chvíľke si ale povedal, že sa celkom  potichúčky a opatrne priblíži k jazierku, aby ich nevyrušil a aby ich mohol trochu pozorovať.

Posúval sa nehlučne dopredu krokmi slimáka. Netrvalo dlho a spoza kmeňa mladého, ešte tenkého buku sa mu konečne naskytla možnosť priameho pohľadu na hladinu jazierka.

To čo sa odrazu odhalilo jeho zraku, to ho nechalo takmer skamenieť. Nechcel veriť vlastným očiam, lebo to čo videl, sa mu zdalo neskutočne iluzórne. A tak si pretrel oči a potom sa na jazierko opäť pozrel. Ale obraz, ktorý videl nezmizol. A bol taký úchvatný a očarujúci, že mu pohľad naň doslova vyrážal dych.

Na protiľahlom brehu jazierka, širokého sotva desať metrov, stála v plytkej vode prekrásna mladá žena, nahá ako ju Boh stvoril. Voda jej siahala pod kolená. Bola vysoká a štíhla, so vzrušujúcimi krivkami a rozpletené dlhé plavé vlasy jej spadali po ramenách takmer až po pás.

Plavovlasá kráska naberala vodu do dlaní a šantivo ju rozhadzovala po svojom skvostnom a žensky dokonalom tele.

Svätoň ani nedýchal a ani sa nepohol, aby krásku nevyľakal a nevýslovne okúzlený jej krásou a ženským pôvabom s rozšírenými zrenicami doslova hltal jej nádherný zjav.

V týchto chvíľach v ňom úplne vybledli spomienky na krásu Meliny i Arsinoe. Zmocnil sa ho pocit, že azda len rozprávková víla sa môže porovnávať s krásou tejto ženy.

Bolo azda toto, čo na neho tak dlho čakalo v jeho vlasti a bol to jeho nevyspytateľný osud, ktorý ho preto opäť sem doviedol, aby túto neskutočne nádhernú ženu  takto nečakane postretol?

Veril na moc osudu už aj len preto, že v jeho živote tamer všetko akoby bolo riadené a predurčené nazvratnou vôľou a silou osudu.

 # # # # # # # # # # # # #

Stál bez pohnutia ako ochromený. Kráska vôbec nemohla ani len tušiť, že nie je sama a že ju pozoruje  vzrušeným pohľadom neznámy muž. Svätoň nevnímal  nič iné len zjav nadzemsky krásnej ženskej bytosti. Celkom zabudol svet okolo seba.

Krásna deva sa medzitým zase vnorila do vody, kde chvíľku zotrvala, aby sa potom opäť v celej nádhere svojej nahoty vztýčila. To potom ešte niekoľkokrát zopakovala, a to s bezstarostnosťou a s detskou nevinnosťou.

Mladý muž bol rozhodnutý, že sa neprezradí a vyčká až kým krásna dievčina sama ukončí svoj vzrušujúci kúpeľ. Keď sa potom oblečie, tak vyjde zo svojho úkrytu a sa jej ukáže a dá sa s ňou do reči.

Odrazu túto pre Svätoňa priam neopisateľnú idylu, nabitú vzrušujúcou erotikou prerušil praskot vetvičiek v blízkom hustom kroví.

Pokračovanie nasleduje

180