To všetko prebehlo Svätoňovi cez hlavu za nepatrný zlomok sekundy. A tak už v nasledovnom momente ráznym pohybom ruky naznačil veliteľovi svojich ozbrojencov, aby im prikázal ušetriť život na zemi ležiaceho Avara, ktorý mu práve na jeho veľké prekvapenie odhalil, kto je a za akých krvavých okolností sa voľakedy veľmi dávno skrížili ich životné cesty.
Veliteľ tak samozrejme učinil, ale vôbec ani on a ani ostatní muži neskrývali prekvapenie nad tým, prečo to Svätoň nariadil.
A ich prekvapenie ešte viac narástlo, keď prikročil k Avarovi - ktorý sa medzitým akosi predsa len pozviechal a napriek ranám aj postavil na nohy – a mu položil ruku na rameno a vyriekol:
„Timur, nikdy by som si nebol ani len vo sne pomyslel, že my dvaja sa v živote ešte niekedy stretneme.
A už vôbec by som nemyslel, že sa raz stretneme za takýchto okolností.“
Po tých slovách Svätoň, ktorý zbadal, že jeden z Avarov sa tiež pozbieral zo zeme a so sklonenou hlavou očakával ortieľ svojej smrti, prikázal ozbrojencom, ay ho nechali žiť.
Svätoňa celá táto prekvapujúca situácia, v ktorej sa ocitol, očividne veľmi dojala. A súčasne sa mu zdalo, že náznaky dojatia sa zrkadlia aj v očiach Timura.
Bolo to vskutku neobyčajne zvláštne, ale Svätoň akoby premožený emóciami celkom zabudol, čo strašné mu tento Avar v skutočnosti vykonal.
Na svojich zavraždených rodičov mal len veľmi hmlistú spomienku a tak teraz videl len to, že Timur bol tým mužom, kto mu daroval život a zároveň mu aj otvoril cestu do Byzancie, kde mohol viesť taký život, ktorý bol diametrálne vzdialený od života, aký by bol viedol v jednoduchej slovanskej osade názvu Drevňa.
# # # # # # # # # # # # #
V krátkosti si navzájom porozprávali, čo sa udialo v ich živote potom, ako sa ich cesty rozišli.
Timur sa zmienil o tom, že už dávno nerobí prepady s tlupami divokých Avarov na obydlia slovanských Wislanov v povodí rieky Tisy. Od Byzantíncov sa vraj naučil robiť výhodné obchody s rôznymi tovarmi. Keď sa ho Svätoň opýtal, čo robí v týchto končinách veľmi vzdialených od Tisy a kam ho teraz viedla jeho cesta, tak sa na okamih zháčil, akoby nevedel, čo má povedať.
Potom ale chvatne odpovedal, že je na prieskume území ďalej na západ od Tisy, aby zistil, či sú tam nejaké kmene, s ktorými by mohol obchodovať.
Zdôraznil, že obyčajne už nenosieva typické avarské oblečenie, keď sa pohybuje na dobre známych mu územiách. Tento raz však tak urobil, lebo vôbec nepočítal s tým, že by mu v týchto miestach kvôli tomu hrozilo nejaké nebezpečie. Ako sa však teraz ukázalo, bola to veľká chyba a takmer by ho to bolo stálo život.
Pokračovanie nasleduje
