Na ich čele bol Svätoň, ktorý sedel na chrbte tmavosivého vraníka. Už po tretí krát bol na ceste do Krakova, aby tam navštívil krakovského veľkovladyku, ktorý vládol veľkému kmeňu vislanských Slovanov, aby s ním už s konečnou platnosťou dohodol všetky podmienky jeho vstupu do Veľkej Moravy.
Keď sa skupina jazdcov na svojej dlhej ceste už vymanila z objatia vysokých hôr – ktoré sa neskôr mali menovať Vysoké Tatry – ocitli sa úplne prekvapujúco zoči voči šiestim avarským bojovníkom, ktorí prichádzali rýchlym cvalom z protismeru.
Viedol ich impozantne vyzerajúci, pritom už staršie vyzerajúci Avar.
Avari ako dávni úhlavní nepriatelia Slovanov vyvolávali u nich pri každom stretnutí okamžitú nedôveru a maximálnu ostražitosť a hoci títo nevyzerali akoby ich chceli napadnúť, tak Staroslováci na nich hneď zaútočili. Boj bol neľútostný, ale krátky a po nerovnom boji sa všetci Avari váľali na zemi v krvi buď zabití alebo ťažko zranení a tak krátko pred smrťou. Aj ich vodca ležal doránaný, ale dýchal a nemal žiadnu ťažkú ranu.
Veliteľ slovanskej družiny k nemu priskočil a už sa ho chystal svojím mečom prebodnúť, keď Avar zbadal na hrdle Svätoňa v lúčoch slnka lesknúci sa neveľký amulet. Odrazu ho spoznal a chrapľavo zvolal v lámanej reči Slovanov:
„Ja byť Timur a musieť byť Svätoň. Ty pamätať na ja? Ja ťa krátko mať a ťa potom predať Georgios. To byť môj priateľ.“
Svätoň nechcel veriť svojím ušiam, čo to práve počul z úst doránaného a krvácajúceho na zemi pred ním ležiaceho muža. Od prekvapenia sa strhol a len krútil zadivene hlavou.
Nemohol uveriť, že osud to zariadil tak, že po mnohých rokoch mal pred sebou divokého vražedného Avara, ktorý najprv znásilnil jeho matku a potom bol zodpovedný za jej smrť i za smrť jeho otca a za smrť jeho súrodencov, aby napokon ušetril jeho život a predal ho byzantskému kupcovi Georgiovi, ktorý sa neskôr stal jeho otcom.
V prvom momente Svätoňa po týchto slovách Avara ovládla priam vražedná zúrivosť a už už sa chcel na neho vrhnúť a mečom ho sám poslať do pekla. Ale už v nasledujúcom momente sa zháčil a uvedomil si, že mu svojím spôsobom vďačí za život, lebo ho vtedy dávno mohol dať zabiť, ako všetkých ostatných ľudí z jeho osady.
A napokon mu predsa vďačil ešte aj za to, že sa dostal do rodiny významného byzantského kupca a mohol tak vyrastať v jeho rodine, kde dostával plnými priehršťami lásku a pozornosť jeho i jeho ženy - jeho novej matky.
Pokračovanie nasleduje
