Týmito dôležitými faktografickými informáciami z našej dávnej histórie sme samozrejme trochu predbehli reálny časový tok udalostí románoveho rozprávania v tejto knihe, a tak sa v ďalších riadkoch vrátime na začiatok šesťdesiatych rokov deviateho storočia a z Ríma sa presunieme na Veľkú Moravu.
# # # # # # # # # # # # #
Svätoň na žiadosť Svätopluka, ktorého o jeho slovanskom pôvode a o jeho neobyčajne dojímavom vnútornom návrate k jeho dlho zabudnutým slovanským koreňom podrobne informovali solúnski bratia, sa zdržiaval hneď po svojom príchode do Rastislavovej ríše, v Nitre.
Knieža Svätopluk z rozprávania Konštantína a Metoda veľmi rýchlo pochopil, aký neobyčajne múdry a významný človek a mudrc sa stane jeho spojencom.
Bolo to pre neho o to dôležitejšie, že Svätoň bol a cítil sa ako Slovan a pritom ale bol aj Byzantíncom, ktorý poznal Byzanciu, so všetkým čo k jej kultúre patrilo lepšie, ako mnohí rodení Byzantínci. Takého muža dosiaľ pri sebe nemal, a tak Svätoň mal pre knieža rozhodne viac ako cenu zlata.
Svätoplukovi bolo, akonáhle si toto uvedomil, okamžite jasné, že pre bezpečnosť (ale aj z iných dôvodov) Svätoňa bude najlepšie, ak sa o jeho prítomnosti (ale najmä o jeho slovanskom pôvode) na Veľkej Morave nedozvedia ani Frankovia, ani Byzantínci, ale ani Rastislav, ktorý by ho zaistil využil len pre seba.
Knieža si bolo isté tým, že ak by Frankovia vedeli, kto Svätoň je, tak určite by ho dali uniesť, aby svojou múdrosťou a svojimi obrovskými znalosťami mohol poslúžiť ich záujmom. A ak by to odmietol urobiť, tak potom bez váhania by ho zavraždili.
No a v prípade byzantského cisára, ak by sa ten dozvedel, že slúži oddane Veľkej Morave, tak ten by ho mohol dať zavraždiť preto, lebo zrejme z jeho pohľadu zradil Byzanciu už v tej chvíli, keď sa v jeho srdci prebudil Slovan-Staroslovák, ktorým sa predsa kedysi narodil.
A tak Svätoňov pôvod aj s jeho súhlasom predbežne utajili a potom po krátkom čase pobytu v Nitre odtiaľ odišiel. Žil ďaleko na sever od Nitry v hlbokých hustých lesoch, niekde na miestach, kde sa Kysuce stretávajú s Oravou.
Svätopluk mu tam dal postaviť menšie, ale pevné drevené hradisko a pridelil mu neveľkú, ale telesne veľmi zdatnú a bojaschopnú družinu, ktorú vybral spomedzi svojich verných a nadovšetko spoľahlivých bojovníkov.
Všetci sa museli zaprisahať na Perúna i na nového kresťanského Boha, že keby ich aj mučili, tak nikdy nikomu neprezradia, kto je Svätoň a odkiaľ prišiel. Mali prísne nariadené, že ho majú neustále chrániť ako oko v hlave, všade na každom kroku ho sprevádzať a o nič iné sa nestarať. Svätopluka poslúchali na slovo. Boli mu oddaní na smrť a ten vedel veľmi dobre, že sa na nich môže vždy vo všetkom plne spoľahnúť.
# # # # # # # # # # # # #
Keď sa Svätoňa pri jeho cestách do okolia náhodou niekto opýtal, kto je a čo tam robí, tak odpovedal, že je učencom z Bagdadu, ktorý sa naučil slovanskú reč a zaujíma sa o život, zvyky a tradície Slovanov, aby to všetko mohol spísať.
To sa však stalo len výnimočne, lebo vyžaroval takú veľkú autoritu a dôstojnosť, že sa naozaj sotva kto odvážil dávať mu také otázky.
Netrvalo dlho a Svätoň sa veľmi zdokonalil vo svojom materinskom jazyku – staroslovenčine.
Hovoril touto rečou už aj s dokonalým prízvukom a nikto z domorodcov nemohol rozoznať, že sa ju učil znova po druhý krát.
Svätopluk ho poveril s jednym mimoriadne dôležitým tajným poslaním.
Pokračovanie nasleduje
