1. časť: Reč prezidenta Putina v Bundestagu 25.9.2001, ktorú všetci mierumilovní Nemci nadšene pozdravili, dúfajúc na spoločnú európsku budúcnosť s Ruskom! Bol tam aj istý poslanec Merz a obdivne nadšene tlieskal

10.07.2025 09:43

Dnes ten istý Merz Putinovi hrozí zbraňami a chcel by Rusko bombardovať Taurusom!

 

Putinov prejav v Bundestagu presvedčivo ukázal, že Rusko veľmi chcelo a si úprimne želalo kooperáciu s Nemeckom prospešnú pre oba národy a prialo si stať sa ekonomickou i vojenskou súčasťou európskych štruktúr. 

 

   Vladimir Putin hovorí (jeho prejav prítomných priam elektrizoval silou jeho intelektu, jeho obrovského poznania a jeho sršiacimi pozitívnymi emóciami):

 

„Vážený pán prezident! Vážený pán kancelár! Dámy a páni!

Úprimne ďakujem za príležitosť prehovoriť k vám tu v Bundestagu. Toto je prvýkrát v dejinách nemecko-ruských vzťahov, čo sa v tejto snemovni objavila ruská hlava štátu.

Táto pocta, ktorá mi bola dnes udelená, potvrdzuje záujem Ruska a Nemecka o vzájomný dialóg.

 

Som dojatý, že môžem hovoriť o nemecko-ruských vzťahoch, o rozvoji mojej krajiny a zjednotenej Európy a o problémoch medzinárodnej bezpečnosti – najmä tu v Berlíne, v meste s takým zložitým osudom.

 

Toto mesto sa v nedávnych dejinách ľudstva opakovane stalo centrom konfrontácie s takmer celým svetom. Ani v najhorších časoch – ani počas ťažkých rokov Hitlerovej tyranie – sa v tomto meste nepodarilo uhasiť ducha slobody a humanizmu, ktorého základy položili Lessing a Wilhelm von Humboldt.

 

V našej krajine si hlboko vážime pamiatku na protifašistických hrdinov.

Rusko vždy prechovávalo voči Nemecku zvláštne city. Vašu krajinu sme vždy považovali za dôležité centrum európskej a svetovej kultúry, ku ktorej rozvoju výrazne prispelo aj Rusko.

Kultúra nikdy nepoznala hranice. Kultúra bola vždy naším spoločným dobrom a spájala naše národy.

 

Dnes si dovoľujem smelosť predniesť takmer celý svoj prejav v jazyku Goetheho, Schillera a Kanta, teda po nemecky.

(Veľký potlesk)

 

Dámy a páni, práve som hovoril o jednote európskej kultúry. Ani táto jednota však nemohla zabrániť vypuknutiu dvoch strašných vojen na tomto kontinente v minulom storočí.

Nezabránila ani výstavbe Berlínskeho múru, ktorý sa stal zlovestným symbolom hlbokého rozdelenia Európy.

Berlínsky múr už neexistuje; bol zničený. Bolo by vhodné pripomenúť si dnes, ako sa to stalo.

 

Som si istý, že veľké zmeny v Európe, v bývalom Sovietskom zväze a vo svete by neboli možné bez určitých predpokladov. Myslím na udalosti, ktoré sa odohrali v Rusku pred desiatimi rokmi.

 

Tieto udalosti sú dôležité pre pochopenie toho, čo sa tu stalo a čo môžeme od Ruska očakávať v budúcnosti.

Odpoveď je vlastne jednoduchá:

 

Pod vplyvom zákonov vývoja informačnej spoločnosti už totalitná stalinská ideológia nemohla spravodlivo napĺňať myšlienky demokracie a slobody. Duch týchto myšlienok ovládol prevažnú väčšinu ruských občanov. Práve politické rozhodnutie ruského ľudu umožnilo bývalému vedeniu ZSSR prijať rozhodnutia, ktoré nakoniec viedli k zbúraniu Berlínskeho múru.

 

Toto rozhodnutie opakovane rozšírilo hranice európskeho humanizmu, takže môžeme tvrdiť, že nikto už nikdy nemôže vrátiť Rusko do minulosti.

(Potlesk)

 

Čo sa týka európskej integrácie, tieto procesy nielen podporujeme, ale vnímame ich s nádejou. Robíme to ako národ, ktorý sa poučil zo studenej vojny a zo zhubnej ideológie okupácie.

Ale tu – predpokladám – by bolo vhodné dodať: Európa z tohto rozdelenia tiež nič nezískala.

 

Pevne verím, že v dnešnom rýchlo sa meniacom svete, kde v niektorých regiónoch sveta dochádza k skutočne dramatickým demografickým zmenám a nezvyčajne silnému hospodárskemu rastu, má Európa priamy záujem aj na ďalšom rozvoji svojich vzťahov s Ruskom.

(Potlesk)

 

Nikto nepochybuje o veľkej hodnote vzťahov Európy so Spojenými štátmi.

Verím však, že Európa si dlhodobo upevní svoju reputáciu mocného a nezávislého centra svetovej politiky len vtedy, ak spojí svoje vlastné schopnosti s ľudskými, územnými a prírodnými zdrojmi Ruska, ako aj s hospodárskym, kultúrnym a obranným potenciálom Ruska  (slová Putina už len v týchto dvoch odstavcoch absolútne a jednoznačne dokazujú, že prezident Ruskej federácie podal úprimne a nadšene Nemecku, a tým aj celej Európe, nielen svoje obidve ruky, ale ponúkol aj „srdce“ ruského národa  k trvalej spolupráci, a tým dával aj záruku, že Rusko nemá a nemôže mať nijaký záujem niekoho ohrozovať. Ale práve to vyvolalo veľkú hrôzu a zdesenie USA, že ak by sa to stalo, bude ich hegemónii koniec, a preto začali urýchlene konať – výsledok ich konania pociťujeme teraz katastrofálne dramaticky a neboli sme schopní tomu zabrániť,.....moja pozn.)

(Potlesk)

 

 

Prvé kroky týmto smerom sme už spoločne urobili.

Teraz je čas zamyslieť sa nad tým, čo treba urobiť, aby sa zjednotená a bezpečná Európa stala predzvesťou zjednoteného a bezpečného sveta.

Dámy a páni, v posledných rokoch sme v oblasti bezpečnosti dosiahli veľa. Bezpečnostný systém, ktorý sme vytvorili za posledné desaťročia, sa zlepšil.

 

Jedným z úspechov posledného desaťročia bola bezprecedentne nízka koncentrácia ozbrojených síl a zbraní v strednej Európe a pobaltskom regióne. Rusko je priateľská európska krajina. Pre našu krajinu, ktorá prežila storočie vojnových katastrof, je hlavným cieľom stabilný mier na kontinente!!!

 

Ako je známe, ratifikovali sme Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, Dohovor o zákaze biologických zbraní a dohodu START II. Žiaľ, nie všetky krajiny NATO nasledovali náš príklad!!! (už len tieto vety jasne ukazujú, kto v Európe je agresor a vojnový podpaľač, Rusko to v žiadnom prípade nebolo a ani nie je – moja poz.).

 

Keďže sme začali hovoriť o bezpečnosti, musíme si najprv ujasniť, pred kým a ako sa musíme chrániť. V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť katastrofu, ktorá sa stala v Spojených štátoch 11. septembra. Ľudia na celom svete sa pýtajú, ako sa to mohlo stať a kto je za to vinný. Chcem na tieto otázky odpovedať. Myslím si, že za to môžeme všetci, najmä politici, ktorým bežní občania v našich krajinách zverili svoju bezpečnosť.

 

Katastrofa nastala predovšetkým preto, že sme si stále nedokázali uvedomiť zmeny, ktoré sa vo svete za posledné desaťročie udiali.

Naďalej žijeme v starom hodnotovom systéme. Hovoríme o partnerstve. V skutočnosti sme sa však stále nenaučili dôverovať si navzájom. Napriek všetkým sladkým rečiam sa tajne vzpierame. Niekedy požadujeme lojalitu k NATO, niekedy sa hádame o vhodnosti jeho rozširovania. Stále sa nevieme zhodnúť na otázkach týkajúcich sa systému protiraketovej obrany atď.

 

V skutočnosti svet po mnoho desaťročí 20. storočia žil v podmienkach konfrontácie medzi dvoma systémami, ktoré niekoľkokrát takmer zničili celé ľudstvo. Bolo to také desivé a my sme si tak zvykli žiť v tomto Count- Down-systéme, že stále nedokážeme pochopiť zmeny, ktoré sa vo svete dejú dnes, akoby sme si nevšimli, že svet už nie je rozdelený na dva nepriateľské tábory. Svet sa stal oveľa komplikovanejším.

(Potlesk)

 

Buď nechceme, alebo nedokážeme uznať, že bezpečnostná štruktúra, ktorú sme vytvorili v predchádzajúcich desaťročiach a ktorá účinne neutralizovala staré hrozby, už nie je schopná odolať novým. Často sa naďalej hádame o otázkach, o ktorých si myslíme, že sú stále dôležité. Pravdepodobne pre niekoho ale stále sú.

 

Medzitým si však neuvedomujeme nové, reálne hrozby a prehliadame možnosť útokov – a akých to len brutálnych útokov!

Stovky mierumilovných ľudí boli zabité v dôsledku výbuchov v obytných budovách v Moskve a ďalších veľkých ruských mestách. Náboženskí islamskí fanatici spustili drzý a rozsiahly ozbrojený útok na susednú Dagestanskú republiku po tom, čo sa chopili moci v Čečensku a držali bežných občanov ako rukojemníkov. Medzinárodní teroristi otvorene – celkom otvorene – oznámili svoje zámery vytvoriť nový fundamentalistický štát medzi Čiernym a Kaspickým morom, takzvaný Halifat alebo Spojené štáty islamu.

 

Chcem ale  hneď zdôrazniť: Považujem za neprípustné hovoriť o vojne civilizácií.

Bolo by nesprávne stotožňovať moslimov vo všeobecnosti s náboženskými fanatikmi. Napríklad v našej krajine sa v roku 1999 hovorilo: Porážka agresorov je zásluha odvážnej a tvrdej reakcie obyvateľov Dagestanu – a tí sú stopercentní moslimovia.

 

Krátko pred mojím odchodom do Berlína som sa stretol s duchovnými vodcami moslimov v Rusku. Prevzali iniciatívu a usporiadali v Moskve medzinárodnú konferenciu pod heslom: Islam proti teroru. Myslím si, že by sme túto iniciatívu mali podporiť (dnes ale Západ obviňuje Putina z toho, že v Čečensku viackrát porušil ľudské práva a že podporil autoritátny režim Kadyrova. Pravdou je ale niečo iné – Putin zachránil Čečensko pred vládou islamistov a upokojil rozbúrenú a rozvrátenú krajinu, a nastolil poriadok, za čo v Bundestagu dostal uznanlivý potlesk a tlieskal mu aj vtedajší šéf spolkovej frakcie CDU v Bundestagu Merz, ktorý dnes Putina nenávidí – pritom sa ten vôbec nezmenil, je to stále ten istý muž, ktorý chce v Európe mier a spoluprácu, je to ale Západ, ktorý to všetko zradil a zradil aj Putina – moja pozn.).

 

 

Zajtra dokončím 2. časťou prejav Putina v Berlíne z roku 2001