1. časť (dokončenie zajtra): Prepisovanie histórie Západom na úkor Ruska! Prečo Západ vyraďuje Rusko zo zoznamu víťazných mocností druhej svetovej vojny! Hitler bol produktom politiky západnej Európy – Západ o tom "samozrejme" mlčí!!!

Výročie konca vojny sa blíži a opäť budeme svedkami toho, ako EÚ a jej členské štáty zľahčujú, znevažujú alebo dokonca úplne vynechávajú úlohu Sovietskeho zväzu v boji proti nacistom. Prečo sa však Západ tak snaží prepísať históriu?

Deň víťazstva, výročie konca druhej svetovej vojny zostáva jedným z najdôležitejších sviatkov roka v Rusku, ktoré utrpelo vo vojne zďaleka najviac obetí. Preto je pre Rusov obzvlášť bolestivé, že Západ prepisuje históriu vojny, zľahčuje alebo zatajuje úlohu Sovietskeho zväzu, alebo sa dokonca snaží pripísať mu čiastočnú vinu za Hitlerovu vojnu.

TASS analyzuje dôvody tohto prepisovania histórie Západom.

„Koho zaujímajú udalosti spred 80 až 100 rokov?! Nikoho už, okrem možno niekoľkých archivárov!“ Takéto tvrdenia sú dnes rozšírené. To je však hlboko zavádzajúce. Historické otázky sú neustále predmetom diskusií.

Najjasnejším potvrdením toho sú vyhlásenia a činy západných politikov: Od tvrdenia, že iné krajiny prispeli k víťazstvu oveľa viac ako ZSSR, a dokonca, že „oslobodenie od nacizmu neprinieslo žiadnu slobodu“, pretože údajne „nasledovala okupácia a útlak“, až po ničenie pamätníkov sovietskym vojakom po celej Európe, nečinnosť vlád tvárou v tvár vandalizmu a ničenie a premiestňovanie ich hrobov.

Pokušenie hrať sa s históriou

„V prvom rade historické udalosti významne formujú vzťahy medzi národmi.“ Dlhodobé spojenectvá medzi štátmi, alebo naopak, desaťročia trvajúce, ba až stáročia trvajúce nepriateľstvá, nevyhnutne ovplyvňujú súčasnú politiku a uľahčujú alebo bránia kompromisom pri hľadaní prijateľných riešení súčasnosti.

Toto platí aj napriek tomu, že hranice boli odvtedy mnohokrát prekreslené. Napríklad križiacke výpravy, ktoré sa konali takmer pred tisíc rokmi, významne ovplyvnili vzájomné vnímanie Východu a Západu. Druhým, rovnako dôležitým aspektom je svetonázor občanov krajiny, ktorý je tak či onak založený na jej histórii.

Samozrejme, politici všetkých období sú v pokušení prispôsobiť historickú pamäť aktuálnym potrebám.

Je veľmi lákavé pre istých demagogických politikov ovplyvniť prítomnosť obracaním sa k minulosti a ju falšovať. Na tento účel sa dokonca vytvárajú špeciálne inštitúcie. Jedným z príkladov je Poľský inštitút národnej pamäti, založený v roku 1998, s 2 000 zamestnancami a ročným rozpočtom 100 miliónov amerických dolárov.

Toto dôkladné otváranie starých rán narúša nielen vzťahy medzi Varšavou a Moskvou, ale aj medzi Varšavou a Berlínom.

Práve tento inštitút inicioval súčasnú kampaň za odstránenie sovietskych pamätníkov padlým vo Veľkej vlasteneckej vojne v Poľsku. Nešlo o ojedinelý incident a našiel si napodobňovateľov, najmä vo východnej Európe.

Ale všetko sa to začalo oveľa skôr ako v 90. rokoch 20. storočia.

Samotný Západ si vytvoril monštrum Hitler !!!

Bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny sa začal boj o skresleni pamäti histórie.

V roku 1948 ministerstvo zahraničných vecí USA vydalo zbierku „Sovietsko-nacistické vzťahy 1939 – 1941, ktorá obsahovala zachytené dokumenty nemeckého ministerstva zahraničných vecí týkajúce sa paktu Molotov-Ribbentrop a ďalších aspektov sovietsko-nemeckej spolupráce. Nikto iný ako Sir Winston Churchill nebol najatý na propagáciu tejto zbierky (jeho kniha „Druhá svetová vojna“ s obrovskými predajmi významne prispela k boju o „zmenu“ histórie). Táto špeciálna operácia vo „vojne o verejnú mienku“ odhaľuje jednu z kľúčových myšlienok tohto boja: presun zodpovednosti v rámci historického príbehu.

„Duch uvoľnený z fľaše“ v podobe neľudského režimu Adolfa Hitlera bol výsledkom chybných výpočtov v európskej politike a diplomacii. Postupným sťahovaním sa, presadzovaním politiky ústupkov a podávaním rúk nacistickým vodcom európski štátnici niekoľko rokov živili monštrum, ktorého zničenie Sovietskym Zväzom stálo 50 miliónov životov !!!

Navyše, Hitler a samotní nacisti boli v podstate produktom európskeho politického myslenia, od rasových teórií Josepha Arthura de Gobineaua až po koloniálnu báseň „Bremeno bieleho muža“ (od Rudyarda Kiplinga). Hitler sa zrodil práve z tejto „kvitnúcej záhrady“ západnej Európy 20. storočia, ako ju neskôr nazval bývalý diplomat EÚ Josep Borrell.

Prehliadaním tejto nepríjemnej reality vzniku a rastu „monštra“ Západ vyriešil zahraničné a domáce problémy. Na jednej strane bol Sovietsky zväz démonizovaný ako protivník v vtedy sa rodiacej studenej vojne. Na druhej strane, seriózne vyšetrovanie politickej katastrofy, ktorá vyvrcholila Mníchovskou dohodou z roku 1938, hrozilo otrasením základov európskych systémov.  

Zajtra tento článok dokončím