1. Časť: Chronológia beštiálneho vyhnania Palestínčanov z ich územia, ktoré bolo ich pradávnou vlasťou, sa začala už 1917. Je to zúfalo strastiplná história porušených prímerí a otázok, ktoré Západ celé desaťročia odmietal položiť !!!

Západ a jeho protipalestínska ideológia vsugerúva a či stanovuje 7. október 2023  ako začiatok a zlom, a ako udalosť, ktorá rozbila dovtedajší poriadok na Blízkom Východe. Tento naratív plní svoj pokrytecký účel:

Posúva pôvod konfliktu v Gaze do súčasnosti a „zbavuje“ nás nutnosti pýtať sa, čo mu predchádzalo a čo pretrvávalo viac ako sto rokov !!!.

Každý, kto pozná súvislosti, vie, že Pásmo Gazy nebolo izolovanou enklávou na okraji pokojného regiónu, ale výsledkom reťazca udalostí siahajúcich až do obdobia mandátu a roku 1948. Ignorovať tento reťazec znamená interpretovať každý výbuch násilia len ako iracionálny čin – a tým sa vyhnúť potrebe čeliť štrukturálnym príčinám.

Nasledujúce zdroje podrobne dokumentujú túto históriu. Sú však nepríjemné, pretože nezapadajú do známeho naratívu o „vojne za nezávislosť“.

Britský minister zahraničných vecí Arthur Balfour 2. novembra 1917 v liste lordovi Rothschildovi prisľúbil, že vláda Jeho Veličenstva bude priaznivo vnímať „zriadenie národného domova pre židovský národ v Palestíne“.

Táto jediná veta je relatívne známa viacerým.

Ale sotva niekomu je známa veta, ktorá nasleduje hneď po nej:

Tá výslovne uvádza, že „sa nesmie podniknúť nič, čo by mohlo ohroziť občianske a náboženské práva existujúcich nežidovských komunít v Palestíne“. Palestínske obyvateľstvo – v tom čase drvivá väčšina – však nebolo v dokumente ani menovite spomenuté. Vystupovali len ako „existujúce nežidovské komunity“ – a to vo svojej vlastnej domovine.

Úplné znenie Balfourovej deklarácie možno nájsť v Jewish Virtual Library. Článok na portáli Middle East Eye tvrdí, že práve táto druhá polovica textu sa teraz vážne číta po prvý raz.

Britské Impérium prisľúbilo národu Izrael národný domov v krajine, ktorú obývala prevažne iná skupina obyvateľstva, a zároveň ubezpečilo túto druhú skupinu, že jej práva zostanú nedotknuté.

História vyniesla nad týmto katastrofálnym rozporom, ktorý majú na svedomí Briti, verdikt v roku 1948.

Pre Izraelčanov bol rok 1948 rokom založenia štátu. Pre Palestínčanov to bola Nakba – doslova katastrofa. Približne 750 000 ľudí ušlo alebo bolo vyhnaných; stovky miest a dedín prišli o obyvateľstvo alebo boli zničené.

V tom istom roku sa začal aj ozbrojený odpor Palestínčanov proti votrelcom, z ich pohľadu okupantom, ktorí ich prišli ozbíjať o ich územie, o ich vlasť. To, čo im urobili Briti a novoprišelci izraelskí zanechalo V NICH HLBOKÚ a NAVŽDY PRETRVÁVAJÚCU TRAUMU.

Podrobnú chronológiu udalostí od 15. mája 1948 do 20. júla 1949 možno nájsť v dokumentácii organizácie ICAH, ktorá vychádza z Interaktívnej encyklopédie palestínskej otázky (Interactive Encyclopedia of the Palestinian Question).

Chronológia odhaľuje vzorec, ktorý sa vo verejnej diskusii takmer neobjavuje: Izraelské sily systematicky využívali prímeria sprostredkované OSN na vykonávanie práve tých operácií, ktorým mali tieto prímeria zabrániť.

Prvé prímerie ako krytie! – To, čo vykonal židovský štát Palestínčanom možno porovnať s tým barbarstvom, čo urobili Európania Indiánom , keď im ukradli Ameriku !!!

Prvé prímerie v bojoch trvalo od 11. júna do 8. júla 1948. Podľa chronológie využili izraelské sily tieto štyri týždne na to, aby „začali s masívnou likvidáciou dedín patriacich vysídleným osobám“ – vrátane dedín al-Mazar v oblasti Haify, Fajja pri Petah Tikve a Biyar Adas, Miska, Hawsha a al-Manshiyya pri Akre.

Druhé prímerie a „očista“

Tento vzorec sa stáva ešte zreteľnejším počas druhého prímeria (18. júla až 15. októbra 1948). Chronológia dokumentuje, že izraelská armáda v rozpore s týmto prímerím podnikala vojenské operácie na líniách prímeria alebo v ich blízkosti s cieľom zničiť palestínske dediny a vyhnať ich obyvateľov:

Operácia Šoter (24. – 26. júla): Útok na dediny Ayn Ghazal, Jaba‘ a Ijzim v oblasti „Malého trojuholníka“ južne od Haify a ich obsadenie

Operácia Nikayon – čo znamená „očista“ (24. – 28. augusta): Obsadenie pobrežnej oblasti západne od Yibny a severne od Isdudu

Brutálne vyháňanie beduínov v oblasti Negev od konca augusta do polovice októbra

Názov operácie nie je vecou interpretácie, ale historickým odborným termínom. Kto hovorí o „etnickej čistke“, nepoužíva politicky zaťažený módny výraz, ale doslovný preklad vojenského označenia.

Operácie Joav a Hiram: Porušenie prímeria a obsadenie územia

Dňa 15. októbra 1948 izraelská armáda porušila druhé prímerie a spustila operáciu Joav (známu aj ako „operácia Desať rán“) proti egyptským silám., ktoré podporovali nerovný boj Palestínčanov proti židovským prišelcom. Chronológia ju opisuje ako dovtedy najintenzívnejšiu leteckú ofenzívu vojny v Palestíne, sprevádzanú námorným ostreľovaním a pozemnými útokmi na širokom fronte.

Výsledkom bolo vysídlenie desiatok tisíc Palestínčanov do Hebronu alebo Gazy, ako aj obsadenie týchto miest:

Bir al-Sabi‘ (21. októbra)

Bayt Jibrin (27. októbra)

Isdud (28. októbra)

al-Dawayima (29. októbra) – kde podľa chronológie udalostí „došlo k masakru s cieľom prinútiť obyvateľov k odchodu“

al-Majdal (4. novembra)  

Pokračovanie zajtra v 2. Časti